Nový hĺbkový výskum agentúry SEC Newgate odhalil, že až 89 percent dospelých ľudí vôbec netuší, ako fungujú dátové centrá a aká je ich reálna úloha v každodennom živote. Verejnosť si uvedomuje, že rozmach týchto komplexov je priamo spojené s rozmachom umelej inteligencie, pričom dve tretiny populácie majú strach z extrémnej spotreby elektriny. No akonáhle sú občanom poskytnuté jasné a overené fakty o dôležitosti cloudu, podpora výstavby nových technologických centier okamžite vystrelí z pôvodných 54 percent na celých 73 percent.
Svetová ekonomika a digitálny život sú na pohľad dve rozdielne veci. V skutočnosti však majú jednu dôležitú vec spoločnú. Sú plne závislé od infraštruktúry, ktorú drvivá väčšina ľudí nikdy v živote nevidela na vlastné oči. Každý odoslaný e-mail, každá elektornická platba, streamovanie videa vo vysokom rozlíšení či komplexné operácie s nástrojmi generatívnej AI, to všetko si vyžaduje masívny výpočtový výkon a gigantické úložné kapacity.
Hoci sa o týchto technologických serverových komplexoch hovorí čoraz častejšie, v spoločnosti pretrváva priepastný nedostatok základných vedomostí. Nový sociologický výskum totiž ukázal, že napriek rastúcemu významu digitálnej infraštruktúry v našich životoch drvivá väčšina ľudí vôbec netuší, čo to dátové centrá v skutočnosti sú, ako fungujú a prečo sú absolútne nevyhnutné nielen pre fungovanie AI, ale aj celých štátov.
Tento alarmujúci stav konkrétne mapuje správa analytickej agentúry SEC Newgate s príznačným názvom „Does Not Compute“, píše TechRadar. Zverejnené štatistické dáta ukazujú, že až 89 percent dospelých obyvateľov vo Veľkej Británii je absolútne neoboznámená alebo len minimálne oboznámená s problematikou dátových úložísk. Čo je však ešte viac zarážajúce, až 14 percent respondentov v prieskume otvorene priznalo, že o dátových centrách v živote nepočuli ani jedno jediné slovo.
Táto vedomostná priepasť je zaujímavá aj z toho pohľadu, že vo svete sa čoraz častejšie vedú búrlivé diskusie o environmentálnych dopadoch budovania nových dátových centier. Tie totiž kladú extrémne nároky na odber elektrickej energie a aj spotrebu vody. Tá je potrebná na chladenie serverov.
Rozhodujú, no nevedia o čom
Prieskum bol realizovaný na vzorke viac ako 1 500 členov širokej verejnosti. Výskumníci však súbežne uskutočnili aj samostatný prieskum medzi takmer 500 lokálnymi poslancami a členmi plánovacích komisií, ktorí majú na starosti schvaľovanie stavebných povolení.
Výsledky tohto porovnania odhalili mimoriadne znepokojivú skutočnosť. Ľudia, od ktorých závisia kľúčové rozhodnutia o rozvoji digitálnej infraštruktúry v regiónoch, trpia rovnakým nedostatkom vedomostí ako bežní laici. Medzi poslancami miestnych zastupiteľstiev sa len približne jeden z piatich respondentov (okolo 22 percent), vyjadril, že je s problematikou a technickými špecifikáciami dátových centier podrobne oboznámený.
U tej časti verejnosti, ktorá už nejaké predbežné povedomie o dátových centrách mala, bol najsilnejším asociačným faktorom nástup umelej inteligencie. Až tri štvrtiny opýtaných vyjadrili pevné presvedčenie, že súčasný masívny boom a expanzia dátových centier po celom svete sú priamym dôsledkom neúmerného a nadmerného dopytu po AI technológiách.
Výskum zároveň ukázal, že celková podpora verejnosti, pokiaľ ide o budovanie nových technologických parkov, je vysoko podmienečná. To znamená, že veľká časť populácie si ešte formuje svoj definitívny názor na túto problematiku.
Mohlo by vás zaujímať
Sila informácií
No azda najzaujímavejšie zistenia prišli vtedy, keď výskumníci respondentom poskytli základné, faktické (teda overené) informácie. Akonáhle bolo ľuďom ľudsky vysvetlené, čo presne dátové centrá robia, na akom princípe fungujú a prečo sú pre modernú civilizáciu a ekonomiku dôležité, ich celkové postoje sa nezriedka otočili o 180 stupňov.
Po predostrení faktov sa pozitívne vnímanie dátových centier okamžite zvýšilo z pôvodných 35 percent na 61 percent. Ruka v ruke s týmto posunom vnímania vystrelila aj ochota ľudí podporiť fyzickú výstavbu nových dátových úložísk, a to z pôvodných 54 percent na celých 73 percent.
Navyše, takmer osem z desiatich opýtaných ľudí, konkrétne 79 percent respondentov, po vysvetlení súvislostí plne schválilo a podporilo rozhodnutie štátnych orgánov klasifikovať a zaradiť dátové centrá do kategórie Kritickej národnej infraštruktúry. Tým sa dostali na rovnakú úroveň dôležitosti a legislatívnej ochrany, akú majú napríklad energetické siete, vodné zdroje či zložky záchranného systému.
Obavy z kolapsu energetiky
Napriek tomuto posunu však správa upozorňuje na pretrvávajúce obavy. Ľudia majú strach hlavne z technických a bezpečnostných hrozieb, ktoré sú spojené s prevádzkou veľkých serverových fariem.
Celkovo až dve tretiny opýtaných osôb, presnejšie 67 percent respondentov, vyjadrili vážne obavy, že dátové centrá spotrebúvajú príliš veľké množstvo elektrickej energie, čo môže destabilizovať prenosové sústavy. Viac ako polovica populácie, konkrétne 55 percent, má zasa strach z dopadu na lokálne vodné zdroje, ktoré sa využívajú v chladiacich systémoch.
Mnohí tiež upozorňujú na digitálnu bezpečnosť. Až 66 percent ľudí sa obáva vyššieho rizika sofistikovaných kybernetických útokov a možného úniku citlivých osobných údajov.
Z hľadiska lokálneho rozvoja sú výsledky prieskumu rozdelené pomerne tesne. 60 percent občanov uviedlo, že by boli ochotní akceptovať výstavbu nového dátového centra priamo vo svojom susedstve či regióne, nakoľko si uvedomujú, že tieto investície sú absolútne nevyhnutné pre budúci hospodársky rast celej krajiny. Na druhej strane však stojí početná skupina odporcov. Štyria z desiatich ľudí (40 percent) by výstavbu vo svojom blízkom okolí rázne odmietli, a to aj vtedy, keď im boli jasne ekonomické a strategické benefity.
K výsledkom štúdie vydala oficiálne vyhlásenie aj Leyla Hart-Svenssonová, ktorá v agentúre SEC Newgate zastáva pozíciu riaditeľky pre oblasť Insight & Intelligence. “Dátové centrá sú v dnešnej dobe už oficiálne kritickou národnou infraštruktúrou, no tento najnovší výskum jasne ukazuje, že sa nám ako spoločnosti doteraz nepodarilo vybudovať spoločné verejné porozumenie tomu, čo tieto objekty vlastne sú, prečo na nich tak nesmierne záleží a ako hlboko zapadajú do nášho každodenného života,” povedala.
“Táto vedomostná priepasť je mimoriadne signifikantná práve v súčasnom momente, kedy krajina prijíma zásadné rozhodnutia o budúcom digitálnom raste,“ uzatvára Hart-Svenssonová.
