Podľa najnovších dát Sociálnej poisťovne dosahuje priemerný starobný dôchodok na Slovensku úroveň približne 680 eur mesačne. Tým smutnejším faktom však je, že iba 11 percent slovenských občanov považuje očakávanú výšku svojho budúceho dôchodku (z májových štátnych prognóz) za postačujúcu. Viac ako 80 percent Slovákov vníma súčasný dôchodok ako nedostatočný. V ich ideálnych predstavách by sa mala výška penzie pohybovať od 800 do 1 200 eur, píše spravodajský portál agentúry TASR.
Otázka finančného zabezpečenia v starobe patrí k najviac rozoberaným témam v slovenskej spoločnosti, a to z pochopiteľných dôvodov. Je dôležité vedieť, ako dobre sa o nás štát na staré kolená postará za všetku tu prácu, ktorú sme odviedli v produktívnom veku.
Najnovšie štatistické ukazovatele a prieskumy verejnej mienky však prinášajú pomerne nelichotivé zistenia. Budúcnosť mnohých Slovákov, ktorí teraz pracujú, vyzerá oveľa menej ružovo, než by mnohí čakali. Aktuálne oficiálne dáta Sociálnej poisťovne jasne ukazujú, že priemerný starobný dôchodok v krajine sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 680 eur mesačne.
Táto suma pre mnohých občanov predstavuje vážny existenčný problém, s ktorým sa v budúcnosti nebudú vedieť adekvátne vyrovnať. Iba zanedbateľných 11 percent Slovákov a Sloveniek totiž berie odhad svojej budúcej penzie za dostatočný pre spokojný život. Inak povedané, 680 eur je pre väčšinu príliš málo, hlavne ak vezmeme do úvahy vysokú infláciu, respektíve zdražovanie, a takmer nulový rast hospodárstva, teda aspoň v tomto roku (NBS očakáva rast okolo 0,5 percenta).
Na závažnosť celej situácie v súvislosti s aktuálnymi číslami upozornila aj hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová. Poukázala najmä na dôchodkové prognózy, ktoré Sociálna poisťovňa hromadne zasielala slovenským občanom v priebehu minulého mesiaca (mája). Viac ako 80 percent slovenskej populácie považuje súčasný priemerný dôchodok za úplne nedostatočný. A tvrdia to viaceré overené prieskumy. Ideálne predstavy bežných pracujúcich o dôstojnej starobe sú pritom výrazne odlišné. Optimálnu výšku mesačnej penzie si ľudia predstavujú v rozmedzí od 800 až do 1 200 eur.
Májové prognózy prekvapili
Uplynulý mesiac bol pre mnohých Slovákov momentom vytriezvenia. Do svojich poštových schránok totiž dostali list, ktorý obsahoval odhad výšky ich budúceho dôchodku, respektíve dôchodkovú prognózu. Tento komplexný prehľad obsahoval dáta zo štátneho systému, ako aj odhadované úspory v druhom dôchodkovom pilieri. Dokument pritom prezentoval hneď niekoľko možných budúcich scenárov vývoja.
Pre značnú časť sporiteľov boli tieto informácie veľkým, často skôr nepríjemným prekvapením. Kalkulácie a odhadované sumy sú pritom relevantné najmä pre tie ročníky, ktoré čaká dôchodok už v priebehu najbližších rokov.
Úplne inak by sa na tieto správy mali pozerať mladšie generácie. Na tento fakt dôrazne upozornil rešpektovaný analytik spoločnosti Asset Management Slovensko Rastislav Kráľ. Pre mladších ľudí a mladých klientov z radov takzvanej generácie Z, ktorí od odchodu do penzie delia ešte desiatky rokov, sú tieto čísla zatiaľ iba veľmi predbežné, často úplne mimo reality. Ide o ranné odhady, ktoré sú závislé od obrovského množstva premenných. A keďže ekonomická situácia krajiny sa mení z roka na rok, nikto nevie ani len približne predpovedať, čo bude o takých 30 či 40 rokov.
Riešenie? Investovanie. Pomôžu aj menšie sumy
Pokiaľ sa chcú ľudia na staré kolená vyhnúť sa výraznejšiemu prepadu životnej úrovne, mali by zobrať veci do vlastných rúk, aspoň čiastočne. Podľa odborníkov je veľmi efektívnym riešením pravidelné a hlavne dlhodobé investovanie, napríklad do overených podielových fondov. V súčasnej dobe je navyše celý tento proces veľmi jednoduchý, mnohým stačí stiahnuť, nainštalovať a otvoriť mobilnú aplikáciu. Investovať sa pritom dá už od relatívne nízkej sumy, pokojne aj od 15 eur mesačne.
Interné dáta banky ČSOB potvrdzujú, že takto zodpovedne už v súčasnosti postupuje približne 43 percent mladých klientov. Majte však na pamäti, že pri budovaní finančnej rezervy je najdôležitejším faktorom čas. Platí priama úmera, že čím skôr človek začne, tým väčší finančný vankúš si dokáže vybudovať.
Mladí ľudia, ktorí sa narodili v rokoch 1997 až 2012 (spomínaná generácia Z), začínajú s investovaním oveľa skôr ako staršie generácie v ich veku. Majú totiž jednu obrovskú konkurenčnú výhodu, a to vynikajúce digitálne zručnosti. Aktívne vyhľadávajú dostupné možnosti, ako zhodnotiť svoje peniaze už počas stredoškolského či vysokoškolského štúdia. Prvé investície prichádzajú podľa bankových štatistík ČSOB najčastejšie vo veku od 20 do 25 rokov.
Zložené úročenie dokáže divy
Dnešní mladí majú dostatok času na zabezpečenie svojej budúcnosti. A práve v tom tkvie ich najväčšia výhoda. Ako bolo spomenuté, dôležitá nie je ani tak investovaná suma, ale skôr pravidelnosť a dlhodobosť. Aj menšie, no pravidelne odkladané sumy sa dokážu pri dlhodobom investovaní premeniť na veľmi zaujímavú sumu. Vďačiť za to možno osvedčenému princípu zloženého úročenia, ktoré funguje ako snehová guľa.
Kráľ uviedol aj konkrétne príklady, ako tento matematický model funguje v reálnom svete. Ak by mladý človek investoval iba 20 eur mesačne do akciového fondu, za vhodných trhových podmienok sa táto suma môže už počas 30 rokov zhodnotiť až na 20 000 eur. Pokiaľ by bol klient o niečo odvážnejší a navýšil by svoju pravidelnú mesačnú investíciu dajme tomu na 100 eur, jeho výsledná nasporená suma by mohla už po 20 rokoch dosiahnuť 45 000 eur. Inak povedané, pri zodpovednej príprave na dôchodok už nestačí spoliehať sa na štát. Musíte si pomôcť aj sami.
