To, čo mala byť blesková a extrémne nápomocná akcia štátu, sa veľmi rýchlo zmenilo na stres a paniku. Tisícky Slovákov si v dôchodkových prognózach našli chyby, respektíve chýbajúce obdobia. Pobočky Sociálnej poisťovne po celom Slovensku kvôli tomu zažívajú nečakaný nápor klientov, píšu Správy STVR.
Dôchodkové prognózy už dostal každý Slovák, ktorý má viac ako 18 rokov a ku koncu minulého roka bol aspoň 1 rok dôchodkovo poistený. Dokument hovorí o tom, na aký dôchodok sa môže daná osoba pripraviť vzhľadom na zaplatené odvody a odpracované roky. A práve v tom je ten problém. Mnohým chýbajú práve odpracované roky, čo priamo vplýva na výšku ich dôchodku.
Veľká časť zúfalých klientov tak musí v panike rozbehnúť rozsiahle pátranie po starých dokumentoch z čias svojej mladosti či dokonca štúdia. A nie vždy je získanie týchto papierov jednoduché.
Vôbec sa zorientovať v spleti neustále sa meniacich zákonov je celkom náročný úkon. Do celkového dôchodkového veku a poistenia sa totiž za určitých podmienok započítava aj obdobie povinnej vojenskej služby (základná vojenská služba) alebo roky strávené na strednej či vysokej škole. Problémom však je, že tento nárok automaticky neplatí pre každého a kľúčovú rolu zohrávajú konkrétne dátumy.
Kto má nárok?
Ak patríte k ľuďom, ktorí strávili roky štúdiom na strednej alebo vysokej škole a myslíte si, že vám tieto roky štát bez opýtania pripočíta k dobru, overte si to. Rozhodujúcim míľnikom v tomto smere je začiatok roka 2004, kedy na Slovensku prebehla veľká dôchodková reforma.
“Školu, ktorú človek absolvoval pred 1. januárom 2004, mu štát započíta do obdobia dôchodkového poistenia. Je pritom rovnocenné, či absolvoval iba strednú školu alebo vysokú školu, u obidve. Obe sa počítajú rovnako,“ uvádza finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pokiaľ ste teda študovali pred týmto dátumom, máte vyhraté. Tieto roky vám patria. Ak ste však študovali po 1. januári 2004, štát za vás už dôchodkové poistenie počas školy neplatil. V takom prípade by ste si museli poistenie dobrovoľne doplatiť spätne, inak vám tieto roky v prognóze budú chýbať.
Pasca povinnej školskej dochádzky
Čo však robiť v prípade, ak vám v prognóze chýba celé obdobie stredoškolského štúdia, no vy pritom máte v rukách maturitné vysvedčenie? Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že stačí prísť na pobočku poisťovne a ukázať papier zamestnancom. Systém je však oveľa komplikovanejší, hlavne kvôli priebežným zmenám v školskom systéme.
Ako upozorňuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, špecifickým prípadom sú hlavne generácie, ktoré študovali v 70. až 80. rokoch. Vtedy sa totiž menila dĺžka povinnej školskej dochádzky. “Bola osem, deväť, desať rokov. Potom sa to vracalo naspäť a v takýchto prípadoch sa mohlo stať, že práve vo vašom prípade, ste dovŕšili povinnú školskú dochádzku už počas navštevovania základnej školy,“ upresnil Kontúr.
To je dôležitý detail. Sociálna poisťovňa totiž neberie do úvahy len samotný typ školy, ale presný moment, kedy žiakovi skončila povinná školská dochádzka a kedy začalo reálne dôchodkové poistenie. „V spolupráci s vami zistíme, či si tieto údaje vieme zistiť sami, alebo je napríklad potrebná návšteva archívu,“ dopĺňa Kontúr.
Keď chýbajú papiere, pomôžu archívy
Ak sa ukáže, že Sociálna poisťovňa vo svojich registroch dáta o vašom štúdiu alebo bývalom zamestnávateľovi (ktorý napríklad už dávno zanikol) nemá, nezostáva vám nič iné, než sa obrátiť na štátne inštitúcie, presnejšie archívy.
A mnohí to očividne vedia. Riaditeľka Štátneho archívu v Bratislave Lenka Bartalosová potvrdzuje, že už teraz cítia obrovská nápor. Najčastejšie sa na nich vraj ľudia obracajú v dvoch prípadoch, teda keď im chýbajú doklady, ktoré preukazujú dosiahnuté vzdelanie alebo priebeh zamestnaní.
Funguje to jednoducho. V prípade, že vám chýbajú kľúčové doklady k ukončenému vzdelaniu, podáte si v príslušnom štátnom archíve oficiálnu žiadosť. Archív na jej základe dohľadá staré školské protokoly a vydá vám oficiálne potvrdenie, odpis alebo overenú kópiu dokumentu. „Tento dokument v plnej miere nahrádza originál a je možné ho legálne použiť v ďalšom konaní,“ hovorí Bartalosová.
Najskôr konzultujte
Hoci pátranie po chýbajúcich rokoch vie byť celkom stresujúce, Sociálna poisťovňa apeluje na rozvášnosť. Rozhodne neodporúča, aby sa ľudia okamžite bezhlavo pustili do prehľadávania starých šanonov alebo preťažovania archívov hneď po tom, čo v dôchodkovej prognóze nájdu niečo, čo nesedí.
Vyzýva ľudí, aby najskôr navštívili pobočku Sociálnej poisťovne, keďže tu sa presne dozvedia, aký typ vysvedčenia je treba. Najlepším postupom je preto objednať sa na osobnú konzultáciu priamo na pobočke, nechať si presne ukázať chýbajúce dni a mesiace (či roky) a s jasným zadaním následne začať pátranie.
Určite ale konajte. Každý jeden stratený rok vás na starobnom dôchodku môže pripraviť o kopu peňazí.
