Európska únia pripravuje jeden z najvýraznejších obratov vo svojej technologickej politike za posledné roky. Brusel chce znížiť závislosť od amerických a čínskych technologických gigantov a väčšiu časť kľúčovej digitálnej infraštruktúry dostať pod európsku kontrolu.
Európska komisia predstavila nový balík technologickej suverenity, ktorý sa opiera o niekoľko konkrétnych pilierov. Týka sa čipov, cloudových služieb, umelej inteligencie, dátových centier, open source softvéru aj energetiky.
EÚ si začína oveľa otvorenejšie priznávať problém, o ktorom sa v technologickom sektore hovorí roky. Európske firmy, úrady aj kritická infraštruktúra sa vo veľkej miere spoliehajú na technológie, ktoré nevznikajú v Európe a často ani nepodliehajú európskej kontrole.
Čipy, cloud aj umelá inteligencia
Prvým veľkým pilierom je Chips Act 2.0. Ten nadväzuje na pôvodný európsky zákon o čipoch a má posilniť výrobu, vývoj aj dodávateľské reťazce v polovodičovom priemysle. Bez stabilného prístupu k čipom totiž nemôže Európa dlhodobo stavať vlastnú AI infraštruktúru, priemyselnú automatizáciu ani moderné dátové centrá.
Druhým zásadným prvkom je Cloud and AI Development Act, teda plán, ktorý sa zameriava na cloudové služby a infraštruktúru pre umelú inteligenciu. Európska komisia chce urýchliť výstavbu dátových centier, zjednodušiť povoľovanie projektov a zlepšiť prístup k energii, pôde, vode aj financovaniu.
Ambícia je pomerne výrazná. EÚ chce v najbližších piatich až siedmich rokoch minimálne strojnásobiť kapacitu dátových centier. Bez toho sa nedá konkurovať Spojeným štátom ani Číne, kde majú veľkí technologickí hráči výrazne silnejšiu infraštruktúru, kapitál aj domáci trh.
Európa nechce byť len zákazník
Najzaujímavejšia časť balíka sa týka cloudovej suverenity. Komisia navrhuje jednotný európsky rámec, ktorý by hodnotil, do akej miery má cloudový alebo AI poskytovateľ skutočne európsku kontrolu nad dátami, infraštruktúrou a softvérovým reťazcom.
Pri najcitlivejších službách by už nestačilo, že sú dáta fyzicky uložené v európskom dátovom centre. Dôležité by bolo aj to, kto firmu vlastní, kto ju riadi, akým právam podlieha a či môže do jej systémov zasiahnuť štát mimo EÚ.
Balík zároveň obsahuje aj stratégiu pre open source. Brusel chce podporiť európske otvorené alternatívy k proprietárnym riešeniam, najmä vo verejnej správe a v kritických oblastiach. Open source v tomto prípade nie je len lacnejšia náhrada softvéru, ale spôsob, ako znížiť závislosť od uzavretých riešení veľkých zahraničných dodávateľov.
Celý plán však ešte automaticky neznamená, že sa Európa technologicky osamostatní. Americké firmy ako Microsoft, Amazon či Google majú obrovský náskok, fungujúcu infraštruktúru a služby, ktoré už používajú tisíce európskych firiem. Prechod na domáce alternatívy preto nebude rýchly ani lacný.
