Európsky parlament dnes, 29. apríla, prijal kľúčové uznesenie, v ktorom formálne žiada Európsku komisiu, aby aktivovala mechanizmus podmienenosti voči Slovensku. Ide o právny nástroj, ktorý môže viesť k zmrazeniu miliárd eur z európskych fondov. Uznesenie prešlo plénom 418 hlasmi za a 207 proti, čo hovorí o jasnej väčšinovej vôli. Pre vládu Roberta Fica ide o dosiaľ najzávažnejší diplomatický výkričník z Bruselu od jeho nástupu k moci, píšu Aktuality.sk.
Čo je mechanizmus podmienenosti
Mechanizmus podmienenosti, nariadenie EÚ z roku 2021, je právny nástroj, ktorý Európskej komisii umožňuje pozastaviť, znížiť alebo odmietnuť vyplácanie európskych fondov členskému štátu, ak hrozí, že sú v ňom porušované zásady právneho štátu spôsobom ohrozujúcim finančné záujmy Únie.
Nariadenie vstúpilo do platnosti v januári 2021 a jeho uplatniteľnosť potvrdil aj Súdny dvor EÚ. Aktivovanie mechanizmu však nie je ani automatické, ani rýchle. Celý proces sa skladá z viacerých etáp, počas ktorých má dotknutý štát právo na vypočutie, predkladanie protiargumentov a hľadanie nápravy. Komisia môže mechanizmus aktivovať aj bez žiadosti Parlamentu, no uznesenie 418 europoslancov je politickým signálom, ktorý nemožno ignorovať.
Prečo konanie voči Slovensku?
Správa Výboru EP pre kontrolu rozpočtu (CONT), z ktorej vzišlo plenárne uznesenie, v piatich bodoch konkrétne poukazuje na stav právneho štátu a hospodárenie s európskymi fondmi na Slovensku. Poslanci kritizujú predovšetkým zrušenie Národnej kriminálnej agentúry a špeciálnej prokuratúry, teda dvoch orgánov, ktoré sa podieľali na vyšetrovaní organizovaného zločinu a korupcie.
Správa ďalej spomína plány vlády na obmedzenie ochrany oznamovateľov korupcie a celkové zhoršovanie demokratických noriem. Za správou stáli zástupcovia európskych ľudovcov, socialistov, liberálov, Zelených aj Ľavice, ako uvádza Denník N.
To naznačuje konsenzuálnu pozíciu naprieč klasickými politickými skupinami. Nemecký europoslanec Daniel Freund (Zelení) to zhrnul slovami: „Musíme vyvinúť silný tlak na to, aby boli európske fondy adekvátne chránené, a ak to bude nevyhnutné, pozastaviť vyplácanie.“
Pochopiteľne, Smer-SD pod vedením Roberta Fica hlasovanie odmietol ako politicky motivované a tvrdí, že niektoré výbory EP „robia viac politiky ako reálnej práce, pričom na to nemajú oprávnenie,“ informujú Noviny.sk. Prekvapivá bola pozícia Progresívneho Slovenska, aktuálne hlavnej opozičnej sily, ktorého europoslanci za uznesenie nehlasovali.
Opačný postoj zastáva europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP), ktorá varuje pred reálnymi dôsledkami zmrazenia eurofondov pre bežných občanov. Martin Hojsík (PS) to vidí pragmaticky: „Ak by Slovensku boli zmrazené eurofondy, bol by to obrovský problém. Ale jediným kľúčom, ktorý tomu zabráni, je to, aby tie peniaze neboli rozkrádané.“
Čo je v stávke
Potenciálne dôsledky aktivácie mechanizmu podmienenosti sú pre Slovensko mimoriadne závažné. Podľa dostupných údajov je Slovensku z európskych fondov (na znižovanie regionálnych rozdielov v Únii) pridelených 12,8 miliardy eur, k čomu sa pridáva 2,7 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti, informoval dávnejšie Denník N.
Neprehliadnite
Zmrazenie čo i len časti týchto prostriedkov by malo priamy dopad na stovky projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry, regionálneho rozvoja, vzdelávania či zdravotníctva. Vláda by musela chýbajúce investície nahradiť buď z vlastného rozpočtu, čo pri súčasnom stave verejných financií nie je úplne reálne, alebo by musela projekty odložiť, čo by spomalilo ekonomický rast a zhoršilo kvalitu verejných služieb.
Pre pochopenie závažnosti situácie nebude na škodu pozrieť sa na prípad Maďarska, doposiaľ jedinej krajiny EÚ, voči ktorej bol mechanizmus podmienenosti skutočne aktivovaný. Európska komisia v decembri 2022 rozhodla o zmrazení 6,3 miliardy eur fondov splatných Maďarsku, a to predovšetkým z dôvodu nedostatočnej nezávislosti súdnictva a kontrolných orgánov. Maďarsko pod týmto tlakom pristúpilo k niekoľkým legislatívnym reformám, po ktorých EK časť prostriedkov odblokovala, no dodnes nie všetky.
Čo bude nasledovať
Uznesenie Európskeho parlamentu nie je právne záväzné. Je to vak politický signál adresovaný Európskej komisii, ktorá ho zoberie na vedomie, no procesne nie je povinná ho nasledovať.
Vláda Roberta Fica tak či onak čelí silnejšiemu nátlaku ako kedykoľvek predtým. Reálny ďalší postup závisí od vývoja vzťahov medzi Ficovou vládou a Bruselom, ako aj od vnútorných rokovaní v Európskej komisii. Definitívny záver závisí od rozhodnutia inštitúcie, ktorá sa nikdy nesnaží o lacné politické gesto, teda Európskej komisie.
Tá bude musieť zvážiť nielen stav právneho štátu na Slovensku, ale aj širší geopolitický obraz.
