Slovensku v utorok (5. mája) cinklo na účet 1,243 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti, ide o šiestu a siedmu platbu zároveň. Šiesta platba predstavuje vyše 590 miliónov eur a siedma vyše 652 miliónov eur. Celkové čerpanie Slovenska z tohto mechanizmu tak presiahlo 5,2 miliardy eur z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. To znamená, že krajina vyčerpala viac ako 81 percent svojej časti. Informoval o tom Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy, píšu Správy STVR.
Pre bežného občana tieto čísla môžu pôsobiť ako niečo, čo sa ich netýka. V skutočnosti však každé euro z tohto mechanizmu musí byť viazané na konkrétne reformy, investície a merateľné výsledky, inak ho Európska komisia jednoducho nevyplatí. Slovensko si túto podmienku v záverečnej fáze čerpania záväzkov udržiava na zodpovedajúcej úrovni.
Prečo dve platby naraz
Šiesta a siedma platba boli pôvodne pozastavené z dôvodu prebiehajúceho procesu hodnotenia splnených záväzkov zo strany Európskej komisie. Tá schválila šiestu žiadosť Slovenska v januári tohto roku, keď Komitologický výbor EK skonštatoval, že SR uspokojivo splnila všetkých 8 míľnikov a 11 cieľov viazaných na túto platbu, informuje TA3.
Siedma žiadosť, podaná koncom novembra minulého roka vo výške 658 miliónov eur, bola Komisiou schválená vo februári 2026. Slovensko v tomto prípade splnilo 17 z 18 stanovených cieľov a jediný nesplnený cieľ viedol iba k čiastočnému zadržaniu časti sumy.
Spoločné vyplatenie oboch platieb v jeden deň je teda výsledkom postupného schvaľovacieho procesu, nie je to mimoriadne opatrenie. Štandard zároveň pripomína, že Slovensko v roku 2026 plánuje podať ešte dve záverečné žiadosti o platbu z plánu obnovy.

Na čo tieto peniaze slúžia?
Z doteraz vyčerpaných prostriedkov sa zrealizovalo viacero konkrétnych opatrení, a to naprieč viacerými oblasťami verejnej správy. Medzi najviditeľnejšie patria debarierizácia viac ako 130 stredných škôl, podpora pre 148 ambulancií primárnej starostlivosti a štipendiá pre talentovaných študentov.
Európska komisia preplácala aj reformu financovania materských škôl, rozvoj centier zdieľaných služieb a rozšírenie kapacít domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných hospicov.
Plán obnovy SR podľa oficiálnych údajov zahŕňa celkovo desiatky reforiem a investícií v piatich prioritných oblastiach, ktorými sú zelená ekonomika, vzdelávanie, veda a inovácie, zdravotníctvo a efektívna verejná správa vrátane digitalizácie.
Celý Plán obnovy SR obsahuje 58 reforiem a 58 investícií, pričom 43,2 percenta prostriedkov smeruje do zelenej transformácie a 21 percent do digitalizácie. Vďaka podmienenosti platieb míľnikmi teda peniaze neprúdia do štátneho rozpočtu paušálne, ale sú priamo naviazané na výsledky merateľných a overiteľných zmien.
Výsledok poctivej práce
„Toto je výsledok poctivej a vytrvalej práce stoviek ľudí a zároveň dôkaz, že Slovensko dokáže plniť svoje záväzky v prospech občanov. Týchto 1,2 miliardy eur znamená modernejšie nemocnice, lepšie vybavené školy a dostupnejšie služby pre ľudí,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý je poverený riadením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy.
Je tu síce politická motivácia, no slová ministra odrážajú reálny stav. Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie, ktoré Plán obnovy čerpajú relatívne úspešne v porovnaní s krajinami, kde dochádza k výrazným sklzom a nízkej miere plnenia míľnikov. Podľa odhadov patrí Slovensko dokonca medzi 10 členských štátov EÚ s najvyššou alokáciou plánu obnovy na jedného obyvateľa, konkrétne 1 145 eur na hlavu.
Európska komisia odhaduje, že realizácia slovenského Plánu obnovy zvýši hrubý domáci produkt krajiny kumulatívne o 7,02 miliardy eur v rokoch 2020 až 2030, čo zodpovedá 5,7 percenta súčasného HDP. To je zhruba o 10 percent viac, ako predstavuje samotná alokácia grantu. Inými slovami, každé vynaložené euro by malo podľa odhadov Komisie generovať merateľne väčší hospodársky efekt, ako je jeho nominálna hodnota.
Tento odhad vychádza z predpokladu, že reformy prijaté v rámci plánu sa skutočne premietnu do štrukturálnych zmien vo fungovaní verejného sektora aj podnikateľského prostredia.
Po vyplatení šiestej a siedmej platby ostáva Slovensku z celkovej alokácie na dočerpanie necelých 1,2 miliardy eur. Suma je rozdelená do dvoch záverečných žiadostí. Nariadenie Európskej únie stanovuje, že všetky míľniky a ciele v národných plánoch musia byť splnené do augusta 2026. Čas na realizáciu zostávajúcich záväzkov je teda výrazne obmedzený.

