Takmer polovica obyvateľov Slovenska hodnotí svoju životnú úroveň horšie než pred rokom. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý sa uskutočnil od 8. do 13. apríla 2026 na vzorke 1 001 respondentov, a na ktorý upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Výsledky potvrdzujú trend, ktorý sa črtal už na začiatku roka, a to ten, že slovenské domácnosti cítia čoraz väčší tlak na rodinné rozpočty a čoraz viac šetria, a to aj na veciach, ktoré boli donedávna samozrejmosťou.
Konkrétne čísla de facto hovoria samé za seba. Až 35 percent opýtaných vníma svoju životnú úroveň ako skôr horšiu a ďalších 12 percent ju považuje za rozhodne horšiu. Spolu teda 47 percent Slovákov hodnotí svoje životné podmienky negatívne v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.
Nezmenenú životnú úroveň potvrdzuje 36 percent respondentov, zatiaľ čo zlepšenie subjektívne pociťuje iba 17 percent oslovených, z toho 13 percent skôr lepšie a len štyri percentá rozhodne lepšie, informujú Aktuality.sk.
Výdavky rastú, rezervy chýbajú
Prieskum odhalil, že finančná situácia veľkej časti slovenských domácností je krehká. Dvadsaťdva percent opýtaných vychádza zo svojich príjmov s komplikáciami. Finančné prostriedky im vystačia len na pokrytie základných potrieb, teda na bývanie, jedlo a energie. Ôsmim percentám respondentov príjmy nestačia dokonca ani na to.
43 percent domácností síce dokáže zo svojich príjmov vyžiť, no bez akejkoľvek finančnej rezervy. Pohodlne a s úsporami funguje iba 27 percent domácností. Tieto čísla sú v priamom súlade s predpoveďami z januára tohto roku. Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit Slovakia osem z desiatich Slovákov predpokladalo v tomto roku vyššie životné náklady a väčšina rátala s tým, že ich príjmy budú stagnovať.
Dovolenka ako nedostupný luxus
Ďalším dôležitým indikátorom finančného tlaku ostáva neschopnosť dovoliť si základné životné štandardy, ktoré sa v Európe bežne považujú za samozrejmosť. Až 41 percent respondentov si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova za rok, čo je ukazovateľ, ktorý Európska únia štandardne používa pri meraní materiálnej deprivácie domácností.
Druhým najčastejšie uvádzaným problémom je neschopnosť zvládnuť nečakaný výdavok. Ako informuje NMS Market Research, 37 percent opýtaných by malo vážny problém s úhradou výdavku vo výške 300 eur, čo je suma zodpovedajúca pokazenému domácemu spotrebiču, návšteve zubára alebo neplánovanej oprave auta. Ďalej 28 percent ľudí si nemôže dovoliť nevyhnutné opravy bytu alebo domu, zatiaľ čo desatina domácností má problém s uhradením nájmu, hypotéky alebo energií načas a v plnej výške.
Vzdelanie ako deliaca čiara
Taktiež stojí za zmienku, že výrazné rozdiely v hodnotení životnej úrovne sa prejavujú medzi ľuďmi s rôznym dosiahnutým vzdelaním. S rastúcim vzdelaním narastá aj podiel tých, ktorí dokážu zo svojich príjmov vyžiť bez problémov a zároveň si odkladať finančnú rezervu. Tento vzorec, v ktorom vzdelanie priamo súladí s ekonomickou odolnosťou domácnosti, sa v slovenských prieskumoch opakuje dlhodobo.
Aktuality.sk tiež upozorňujú, že medzi tými, ktorí finančne vychádzajú lepšie, je o niečo vyšší podiel mužov, ľudí z Bratislavského kraja a voličov opozičných strán PS a SaS. Naopak, najväčší podiel domácností, ktoré fungujú s ťažkosťami, vystupuje v skupine nevoličov, teda ľudí, ktorí sa neúčastnia volieb.
Neprehliadnite
Nálada zodpovedajúca skutočnosti
Výsledky aprílového prieskumu asi pre mnohých nebudú prekvapením, ale skôr potvrdením toho, čo naznačovali už dávnejšie štatistiky. Štatistický úrad SR v spotrebiteľských prieskumoch z januára tohto roku zaznamenal pokračujúce obavy domácností z vývoja cien a vlastnej ekonomickej situácie.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos z januára, ktorý citovala agentúra SITA, väčšina slovenských domácností vstupovala do roka s napätím medzi rastúcimi výdavkami a neistotou ohľadom príjmov, pričom 32 percent Slovákov odhadovalo nárast svojich mesačných výdavkov o 50 až 100 eur.
Kam smeruje slovenská ekonomika?
Hoci makroekonomické ukazovatele hovoria o raste slovenského hrubého domáceho produktu (HDP), pocit bežných domácností tomu nezodpovedá. Ide o klasický jav, ktorý ekonómovia označujú ako rozptyl medzi ekonomickým rastom a subjektívnym blahobytom. Ekonomika môže rásť, no ak plody rastu nejdú rovnomerne k nízkopríjmovým skupinám, väčšina populácie necíti pozitívny efekt.
Slovensko pritom nie je v tejto situácii osamotené. Podobné výsledky prináša rad prieskumov z krajín strednej a východnej Európy, kde inflácia z predchádzajúcich rokov zasiahla domácnosti oveľa citeľnejšie než v západnej Európe. Kúpna sila stredných a nižších príjmových skupín sa za posledné roky reálne zhoršila, pričom zvýšenia miezd v mnohých sektoroch nestíhali kompenzovať rast cien potravín, energií a nákladov na bývanie.
Výsledky prieskumu tiež poukazujú na zraniteľnosť slovenských domácností voči neplánovaným výdavkom. Tretina obyvateľov, ktorá nedokáže pokryť výdavok vo výške 300 eur, je prakticky bez ekonomického vankúša. Akákoľvek systémová zmena, či ide o rast cien energií, zvýšenie nájmov alebo neočakávaný zdravotný problém, môže túto skupinu dostať do vážnych finančných ťažkostí.
Výsledky prieskumu NMS dôležitým signálom pre verejnú diskusiu. Slováci nepredpokladajú, že im bude horšie; hovoria, že im horšie je už teraz. A pokiaľ sa to v dohľadnej budúcnosti nezmení, môže to mať dlhodobé dôsledky nielen na správanie spotrebiteľov a domáci dopyt, ale aj na dôveru v hospodárske riadenie krajiny. Koniec koncov, náznaky nedôvery sa objavujú už teraz.
