Počet insolvenčných konaní v strednej a východnej Európe sa vlani takmer nezmenil, no pod povrchom čísel sa skrýva výrazne odlišná realita. Kým niektoré krajiny zaznamenali výrazný pokles, iné čelia hrozivému rastu. Slovensko našťastie patrí medzi tých, ktorým sa vlani podarilo počet insolvencií znížiť. Analytici však napriek tomu varujú, že rok 2026 bude z tohto hľadiska oveľa náročnejší.
Podľa novej štúdie spoločnosti Coface sa počet insolvenčných konaní v regióne strednej a východnej Európy (SVE) zvýšil v roku 2025 iba o 0,26 percenta, konkrétne z 46 043 prípadov (v roku 2024) na 46 161. Na prvý sa zdá, že ide o stabilizáciu, no celkový obraz je zložitejší. Inflácia sa v regióne zmierňovala, úrokové sadzby začali klesať a situácia na energetických trhoch sa čiastočne zlepšila. Napriek tomu sa tieto priaznivé vplyvy nepreniesli rovnomerne do výsledkov podnikov.
Slovensko si vlani polepšilo
Slovensko nielenže zaznamenalo pokles. Vykázal dokonca jeden z najvýraznejších poklesov v celom regióne. Počet insolvencií klesol o 14,5 percenta na 330 prípadov. Tento výsledok je pozoruhodný najmä preto, že domáca ekonomika rástla len okolo jedného percenta, čo nie sú zrovna ideálne podmienky pre podnikanie. Ako uviedol zástupca Coface pre Slovensko a Česko Martin Procházka, k poklesu prispel najmä prísnejší insolvenčný zákon, ktorý motivoval firmy k včasnejšiemu riešeniu finančných ťažkostí.
Medzi najviac zasiahnuté sektory patrili stavebníctvo, maloobchod, doprava a služby, čiže odvetvia, ktoré sú tradične citlivé na výkyvy domáceho dopytu aj medzinárodné podmienky. Jedným z najväčších prípadov minulého roka bola skupina Bukóza, ktorá zahŕňala podniky Bukocel, Bukóza Export-Import, Bukóza Invest, Bukóza Progres a Bukóza Holding.
Portál Finstat označil tento úpadok za najvýznamnejší od krachu finančnej skupiny Arca. Pohľadávky voči skupine si prihlásilo viac než 180 veriteľov za takmer 131 miliónov eur, pričom hlavným veriteľom bola Eximbanka, ktorej skupina dlhuje vyše 83 miliónov eur.
Víťazi a porazení
Taktiež stojí za zmienku, že celkové čísla za región maskujú hlboké rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Podľa Coface najvyšší nárast zaznamenalo Poľsko, kde insolvencie stúpli o 17,8 percenta, čo súvisí najmä s rozšírenejším využívaním reštrukturalizačných procesov. Rast evidovali aj Slovinsko, konkrétne o 12,9 percenta, Srbsko o 9,6 percenta, Česko o 8,7 percenta a Rumunsko o 3,8 percenta.
Naopak, okrem Slovenska klesol počet insolvencií aj v Chorvátsku o 18,6 percenta, Litve o 13 percent, Lotyšsku o 7,4 percenta, Maďarsku o 6,6 percenta a Bulharsku o 6,2 percenta. Regionálny ekonóm Coface Mateusz Dadej zdôraznil, že rozdielny vývoj čoraz viac odráža domáce faktory, menovite regulačné prostredie, fiškálnu politiku aj stav platobnej morálky. „Celkové čísla naznačujú stabilizáciu, skutočná situácia je však zložitejšia,“ uviedol Dadej.
Návrat rastu insolvencií?
Výhľad na rok 2026 nie je pre väčšinu krajín SVE dvakrát priaznivý. Coface očakáva, že počet insolvencií v celom regióne opäť stúpne, nakoľko podniky budú čeliť kombinácii viacerých nepriaznivých faktorov. Prvým je nový energetický šok: región SVE je ako čistý dovozca energií obzvlášť citlivý na výkyvy cien ropy a zemného plynu, čo sa priamo premietne do podnikových marží.
Neprehliadnite
Ďalším rizikovým faktorom je situácia v Nemecku. Tamojšia platobná neschopnosť sa nachádza na desaťročnom maximu a štyri z piatich nemeckých firiem riešia oneskorené platby, čo má priamy dosah na exportne orientované firmy v strednej a východnej Európe, ako informoval portál e15.cz. Ak nemecká ekonomika nestabilizuje platobné toky, dodávatelia z regiónu SVE budú dlhodobo čeliť veľkému riziku.
Na Slovensku Coface takisto predpokladá mierny nárast insolvencií, hlavne v dôsledku slabého ekonomického rastu kombinovaného s nepriaznivým podnikateľským prostredím. Najväčší tlak budú pociťovať firmy v priemysle, stavebníctve a doprave. Podľa globálnej správy Coface o insolvenciách na rok 2026 sa celkovo očakáva mierny rast bankrotov vo svete, a to na pozadí postupného znižovania nákladov na financovanie, ktoré však nestačí kompenzovať ostatné tlaky.
Za aktuálnymi číslami stoja aj dlhodobejšie štrukturálne výzvy. Slabý vonkajší dopyt, politická neistota v niektorých krajinách a zhoršujúca sa platobná morálka firiem znemožnili plné využitie priaznivejšieho makroekonomického prostredia.
