Európa sa rúti do ropnej krízy, akú si ešte nepamätá. Má byť silnejšia, než kríza v 70. rokoch minulého storočia či situácia po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Európska komisia preto navrhla niekoľko riešení, ktoré štáty môžu prijať za účelom dočasného alebo trvalého uľavenia od drahších, resp. chýbajúcich palív.
Do aktuálnej situácie sa Európa dostala viac-menej nevinne. Po tom, ako Spojené štáty zaútočili na Irán došlo k uzávere Hormuzského prielivu, cez ktorý do sveta prúdi 20 % všetkej ropy a veľká časť skvapalneného plynu. Vplyv to pochopiteľne nemá len na palivá, ale aj na všetky produkty, ktoré sa z ropy vyrábajú.
V Perzskom zálive aktuálne čaká viac ako 100 tankerov s ropou a viac ako 15 lodí so skvapalneným zemným plynom. Vzhľadom na to, že jeden tanker dokáže poňať 500 až 800-tisíc barelov ropy, ide o obrovský objem, ktorý teraz chýba mnohým krajinám naprieč celým svetom. Zareagovala na to samozrejme aj cena ropy, ktorá sa aktuálne pohybuje na úrovni 100 dolárov za barel. Pripomenieme, že v máji 2025 bola na úrovni približne 60 dolárov za barel.
Vyššie ceny sa okamžite odrazili aj na tom, koľko musela Európa od začiatku vojny na túto vzácnu surovinu vynaložil peňazí. Od vypuknutia krízy v marci 2026 zaplatila EÚ za dovoz fosílnych palív dodatočných 24 miliárd eur. To sú všetko mimoriadne nepriaznivé čísla pre všetkých ľudí žijúcich v EÚ.
Problém, ktorý aktuálne Európa rieši je pomerne komplikovaný a vyžaduje dlhodobé plánovanie. Ak by sa konflikt teoreticky skončil v blízkej budúcnosti, na ceny ropy to nebude mať okamžitý vplyv. Irán totiž zničil kľúčovú infraštruktúru v Katare, ktorej oprava bude trvať mesiace a v niektorých prípadoch aj roky. Brusel sa tak pripravuje na dlhý boj s drahšími palivami.
Návrhy sú vypracované, povinné však nie sú
Európska komisia preto pripravila balík úsporných opatrení a návrhov na ochranu najzraniteľnejších ľudí aj odvetví, ktoré sú najviac vystavené rastu cien energií. V
Komisia sa inšpirovala opatreniami, ktoré členské štáty používali počas pandémie alebo počas energetickej krízy po ruskom útoku na Ukrajinu. EÚ štátom odporúčania neprikazuje. Naopak, dáva im len tipy na to, ako proti takémuto stavu bojovať. Zaujímavé je, že Slovensko bolo pravdepodobne vzorovou krajinou minimálne pre niektoré z bodov.
1. EÚ bude sledovať zásoby palív
Komisia chce vytvoriť nový mechanizmus na sledovanie palív. Zameria sa na výrobu, dovoz, vývoz a zásoby palív používaných v doprave celkovo, no najviac v letectve.
Cieľom je rýchlejšie odhaliť prípadný nedostatok a v prípade potreby koordinovať uvoľnenie ropných rezerv. Brusel chce zároveň spolupracovať s členskými štátmi, dodávateľmi palív, letiskami a leteckými spoločnosťami pri hľadaní náhradných dodávok leteckého paliva.
Sledovať sa má aj plnenie zásobníkov plynu pred ďalšou zimou. Ako sa ukázalo nedávno, EÚ aktuálne nevie, koľko paliva reálne má k dispozícii, keďže umiestnené je u viacerých často súkromných spoločností.
2. Lacnejšia elektrina pre zraniteľných
Komisia chce členským štátom umožniť pomoc domácnostiam a firmám, ktoré rast cien energií zasiahne najviac. Navrhuje spustiť pomoc veľmi podobnú slovenskej energopomoci, pri ktorej štát ľuďom pomáha preklenúť skokové nárasty cien energií.
Takéto opatrenia by mali cieliť najmä na ľudí, ktorí si vyššie účty nevedia pokryť z vlastných príjmov.
3. Podpora verejnej dopravy
Ďalšou oblasťou je verejná doprava. EÚ navrhuje zníženie cien lístkov alebo zavedenie bezplatnej dopravy pre vybrané skupiny obyvateľov. Slovensko v tomto smere časť opatrení pozná už dnes. Bezplatnú alebo zvýhodnenú verejnú dopravu využívajú napríklad dôchodcovia, žiaci, študenti a ďalší oprávnení cestujúci.
Ak má byť spotreba palív nižšia, časť ciest autom sa musí presunúť do vlakov, autobusov alebo iných foriem spoločnej dopravy. Bez dostupnej ceny to však pre mnohých ľudí nebude reálna alternatíva.
4. Úspornejšia jazda
Brusel upozorňuje aj na správanie vodičov. Pomalšia jazda môže znamenať lacnejšiu jazdu, pretože pri vyšších rýchlostiach výrazne rastie odpor vzduchu a tým aj spotreba paliva.
Pri znížení rýchlosti zo 130 na 110 kilometrov za hodinu môže spotreba podľa odhadov klesnúť približne o 10 až 20 percent. Ak vodič spomalí na 100 kilometrov za hodinu, úspora môže byť ešte vyššia.
Pri drahej nafte a benzíne môže mať úspornejšia jazda priamy vplyv na rodinný rozpočet, najmä pri ľuďoch, ktorí denne dochádzajú do práce autom.
5. Viac vlakov, bicyklov a práce z domu
EÚ navrhuje, aby ľudia pre kratšie pracovné cesty namiesto leteckých spojení častejšie využívali vlakovú dopravu. Platí to najmä tam, kde existuje rozumné vlakové spojenie a let neprináša výraznú časovú výhodu.
Členské štáty majú zároveň viac investovať do cyklotrás, chodníkov, nákupu elektrických bicyklov a verejne dostupných nabíjacích staníc. Kde je to možné, majú firmy podporovať prácu z domu alebo spoločné dochádzanie viacerých zamestnancov jedným autom.
5. Úspornejšie kúrenie a chladenie
Komisia vyzýva správcov verejných a firemných budov, aby znížili teplotu vykurovania a upravili nastavenie klimatizácie. Podobný prístup odporúča aj domácnostiam.
Práve vykurovanie totiž patrí medzi najväčšie položky spotreby energie v domácnostiach.
6. Dotácie na úsporné investície
Poslednou veľkou oblasťou sú investície do energetickej efektívnosti. Brusel členským štátom odporúča podporovať solárne panely, tepelné čerpadlá, výmenu kotlov na fosílne palivá a modernizáciu starých či neefektívnych plynových zariadení.
Takéto opatrenia môžu byť podporené dotáciami alebo nižšou DPH. Ich cieľom je znížiť spotrebu fosílnych palív nielen počas jednej krízy, ale dlhodobo.
