Životné minimum na Slovensku od 1. júla stúpne na 295,22 eura. Táto zmena sa automaticky premietne do výšky minimálnych dôchodkov, sociálnych dávok aj daňových prahov. Ekonóm však varuje pred, že minimálne dôchodky môžu postupne dobehnúť tie štandardné. Rozumným krokom by podľa neho bolo zmrazenie, informujú Správy STVR.
Životné minimum patrí k základným pilierom slovenského sociálneho systému. Zákon stanovuje, že jeho výška sa upravuje každoročne k 1. júlu podľa koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý meria Štatistický úrad SR. Za posledné obdobie tento koeficient dosiahol hodnotu 1,039.
Ako uvádza odborník na dane a dôchodky Jozef Mihál, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po novom zverejnilo predbežnú informáciu k návrhu opatrenia, podľa ktorého stúpne základná suma pre jednu plnoletú osobu zo súčasných 284,13 eura na 295,22 eura. Pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu to bude 205,96 eura a pre dieťa 134,80 eura.
Vyššie minimálne dôchodky od januára
Keďže od životného minima sa odvíjajú aj minimálne dôchodky, stúpnu aj tie, a to od 1. januára 2027. Penzisti, ktorí odpracovali 30 rokov, si prilepšia o viac ako 16 eur mesačne. Tí so 40 odpracovanými rokmi si prilepšia zo 484 eur na 503 eur, zatiaľ čo osoby so 45 rokmi praxe dostanú o približne 20 eur viac.
Na Slovensku je pritom poberateľov minimálneho dôchodku veľa. Sociálna poisťovňa ich ku koncu apríla evidovala takmer 77-tisíc.
Minimálny dôchodok slúži ako záchranná sieť pre tých, ktorých starobný dôchodok (vypočítaný Sociálnou poisťovňou) nedosahuje zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa im zo zákona dopláca rozdiel. Na to, aby mal poistenec vôbec nárok na minimálny dôchodok, však musí mať odpracovaných najmenej 30 rokov. A práve od počtu rokov sa potom odvíja aj výška minimálneho dôchodku, nie primárne od zaplatených odvodov.
Zánik zásluhovosti
Tento systém má trhliny, na ktoré upozorňuje aj Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied. Pri súčasnom nastavení systému vraj hrozí, že minimálne dôchodky postupne dobehnú štandardné starobné dôchodky. Tým by sa z dôchodkového systému vytratil princíp zásluhovosti, teda zohľadnenie toho, ako dlho a koľko ľudia do systému počas aktívneho života prispievali.
„V kontexte morálneho hazardu, že sa vyplatí neplatiť odvody, a v kontexte konsolidácie verejných financií, je to absolútne minimum, čo môže vláda urobiť, a to je zmraziť minimálne dôchodky,“ skonštatoval.
Zmrazenie minimálnych dôchodkov by podľa neho pomohlo nielen zastaviť úpadok zásluhovosti, ale tiež by malo pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Minimálne dôchodky pred tromi rokmi “rozmrazil” súčasný minister práce, ktorý opakovane odmieta akékoľvek opatrenia, ktoré by znamenali zníženie životných štandardov, dávok či penzií.
Dopady aj mimo dôchodkový systém
Od životného minima sa toho odvíja viac, než len minimálne dôchodky. Vplyv má na celý zástup rôznych parametrov sociálneho a daňového systému.
Napríklad nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2027 stúpne na 6 199,62 eura ročne, čo mesačne predstavuje 516,64 eura pri výpočte preddavkov. Zmení sa aj hranica pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Od 1. júla 2026 musí novopriznaný predčasný dôchodok dosiahnuť aspoň 472,40 eura, čo zodpovedá 1,6-násobku nového životného minima.
Rodičovský príspevok od januára 2027 dosiahne 379 eur, konkrétne pre rodiča, ktorý nepoberal materskú. V opačnom prípade pôjde o sumu 519,60 eura.
Zmeny sa potom týkajú ľudí, ktorí si privyrábajú počas toho, ako sú evidovaní na úrade práce. Od 1. júla tohto roku budú môcť mesačne zarobiť až 295,22 eura bez toho, aby stratili nárok na dávky. Pre rodiny s deťmi sa mení aj výpočet životného minima domácnosti ako celku, hranica pre viacčlenné rodiny vyskočí nad 760 eur mesačne.
Napokon nemožno opomenúť ani exekúcie a zrážky zo mzdy. Nezraziteľná suma pri výkone exekúcie sa totiž počíta ako 140 percent životného minima. Dávky v hmotnej núdzi sa upravia od januára 2027 rovnakým koeficientom (1,039).
