Na staré kolená zrejme dostanete menej peňazí, než by ste na základe svojho výkonu počas produktívneho života očakávali. Aby sme boli konkrétnejší, len 11 percent Slovákov by bolo spokojných s priemerným starobným dôchodkom, ktorý dnes dosahuje 730 eur mesačne. Väčšina ľudí pritom očakáva na dôchodku výrazne vyšší príjem, než aký im pravdepodobne štát poskytne.
Inak povedané, je veľký rozdiel medzi tým, koľko peňazí Slováci na penzii očakávajú, a tým, čo naozaj dostanú. Žiaľ, vyzerá to tak, že mladšie ročníky si budú musieť pomôcť aj sami, napríklad investovaním.
V článku sa dočítate:
- Aký je priemerný mesačný dôchodok.
- Koľkým ľuďom by nestačil.
- Ako vyriešiť chýbajúce roky v dôchodkovej prognóze.
- Prečo je dôležité sa v rámci penzie nespoliehať len na štát.
Tieto smutné údaje vyplývajú z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos pre investičnú platformu Portu, a na ktorý upozornil spravodajský portál agentúry TASR.
Ako sme už spomenuli, priemerný starobný dôchodok na Slovensku v marci dosiahol 730 eur mesačne, vyplývajúc z údajov Sociálnej poisťovne. Avšak iba 11,2 percenta respondentov uviedlo, že by im na dôchodku stačilo 800 eur mesačne. Viac ako polovica opýtaných by pritom chcela mať k dispozícii minimálne 1 000 eur mesačne. Z toho vyplýva, že súčasný dôchodok nedosahuje na očakávania väčšiny Slovákov.
„Na 800 eur mesačne dnes väčšina dôchodcov nedosiahne, a to ani keď do výpočtu zahrnieme 13. dôchodok. Preto odporúčame, aby ľudia čo najskôr začali riešiť, s akou sumou môžu na penzii reálne počítať,“ skonštatoval Marek Malina, analytik Portu.
Miera náhrady
Situáciu potom ešte väčšmi zhoršuje jeden pojem, a to miera náhrady. To je ukazovateľ, ktorý porovnáva výšku dôchodku s príjmom pred odchodom na penziu. Ak je miera náhrady penzie vysoká, znamená to, že dôchodok takmer zodpovedá príjmu počas pracovného života.
Do budúcna ale expert očakáva skôr opak. Podľa Malinu bude toto číslo pre mnohých Slovákov nižšie ako 50 percent. „Dobrou správou je, že sa počíta z hrubej mzdy a nie z čistej, keďže dôchodky sa na rozdiel od mzdy nezdaňujú a neplatia sa z nich odvody. Zlou správou však je, že prepad životnej úrovne tu stále bude,“ vysvetlil analytik.
Inými slovami, rozdiel medzi poslednou výplatou a prvým dôchodkom môže byť pre mnohých ľudí veľmi nepríjemným prekvapením, hlavne ak sa na to vopred nepripravia.
Pomôcť majú dôchodkové prognózy
Aj z tohto dôvodu začala Sociálna poisťovňa tento posielať poistencom dôchodkové prognózy. Tieto výpisy obsahujú odhad výšky budúceho dôchodku z prvého aj druhého piliera.
Malina zdôraznil, že ľudia po štyridsiatke by si mali skontrolovať predovšetkým to, či majú v evidencii Sociálnej poisťovne správne započítané všetky obdobia poistenia, vrátane štúdia na strednej a vysokej škole. Ak im totiž budú tieto roky chýbať, dostanú nižší dôchodok. A to je len špička ľadovca. Ako sme vás upozornili na našom webe, ohroziť to môže dokonca aj samotný nárok na penziu, aj keď zrejme len v extrémnych prípadoch.
Kontrola chýbajúcich období pritom nie je ktovieako náročná. Prognóza by tento údaj mala priamo uvádzať. Musíte si to ale všimnúť a náležite konať. Sociálna poisťovňa upozornila, že odpracované roky možno doložiť potvrdením od zamestnávateľa. Podrobný návod, ako na to, nájdete na tomto odkaze.
Mohlo by vás zaujímať
Slováci šetria
Prieskum však priniesol aj celkom dobrú správu. Zdá sa, že mnohí Slováci nenechávajú nič náhode a nemajú v úmysle sa na staré kolená spoliehať len na štát. Aktívne si sporia. Na druhú stranu, a penziu si vôbec neodkladá (a ani to neplánuje) 10,7 percenta respondentov.
Ďalších 15,4 percenta zatiaľ nesporí, no v budúcnosti s tým začať plánuje. Menej ako 20 eur mesačne si odkladá iba 7,4 percenta ľudí. Malina pritom upozornil, že aj malá suma môže pri dlhodobom investovaní urobiť veľký rozdiel. Aj keby ste si po nástupe do práce odkladali iba 20 eur mesačne, po 40 rokoch môžete mať na účte až 65-tisíc eur. Samozrejme, nehovoríme o odkladaní hotovosti do zásuvky, ale investovaní.
Takže čo presne z prieskumu vyplýva? Ak sa chcete na dôchodku vyhnúť výraznému poklesu životnej úrovne, nespoliehajte sa výlučne na štátnu penziu. Prvý pilier sám o sebe nestačí a čím skôr človek začne riešiť vlastné úspory, či už cez druhý pilier, tretí pilier, alebo iné investičné nástroje, tým lepšiu pozíciu si vybuduje.
