Vzťahy medzi Slovnaftom a slovenskou vládou momentálne nie sú zrovna najlepšie. Príčinou sú peniaze, respektíve údajný dlh rafinérie. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) najprv hovoril o dlhu 400 miliónov eur, neskôr v parlamente ho však vyčíslil na pol miliardy. Zároveň naznačil, že je možná akási forma „vybalansovania“ s rafinériou, no neskôr to poprel. Slovnaft v reakcii uviedol, že tieto tvrdenia sú zavádzajúce, neprofesionálne a poškodzujú dobré meno firmy.
Hlavným bodom konfliktu je takzvaný solidárny príspevok, teda špeciálna daň z nadmerných ziskov energetických firiem, ktorú Európska únia zaviedla v reakcii na energetickú krízu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Na Slovensku bola implementovaná zákonom z konca roka 2022 a vzťahovala sa na firmy, ktoré dosahujú nadmerné zisky v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Sadzba bola stanovená na 70 percent z tohto nadmerného zisku.
Slovnaft však vraj uložené podmienky splnil len raz, a to za rok 2022, keď odviedol solidárny príspevok vo výške 520 miliónov eur. V kombinácii s daňou z príjmov išlo o historicky najvyšší platobný odvod súkromnej firmy v prospech slovenského štátu. Za rok 2023 sa Slovnaft solidárny príspevok nezaplatil. Argumentoval tým, že nesplnil zákonné kritérium 75 percent obratu z ťažby, dobývania a rafinácie ropy.
A práve v tomto bode sa začala dlhá reťaz sporov. Aktuality v tom čase informovali, že do firmy mali nabehnúť kontrolóri Finančnej správy, keďže externé účtovné závierky ukazovali tržby Slovnaftu nad zákonným limitom 75 percent. Slovnaft to poprel.
Podľa Denníka N toto rozhodnutie (nezaplatiť) zvýšilo schodok štátneho rozpočtu za rok 2023 o stovky miliónov eur a bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo došlo k revízii deficitu smerom nahor.
Spor medzi Slovnaftom a Finančnou správou doposiaľ nebol definitívne uzavretý. A práve to je základ, na ktorom stavia Kamenický v nových obvineniach.
Raz áno, potom nie
Kamenický naznačil, že zdržanlivosť Slovnaftu pri zvyšovaní cien palív počas začiatku konfliktu na Blízkom východe by mohla „vybalansovať“ dlh rafinérie voči štátu. „Samoregulácia nám funguje, Slovnaft to niečo stojí, a my budeme potom robiť nejaké vybalansovanie,“ povedal Kamenický pred rokovaním vlády v Haniske, píše Denník N.
Na druhý deň v Národnej rade SR však tvrdil opak. Povedal, že nemá právomoc nič odpúšťať a dlh vyberie. Ako sme spomenuli, medzitým tiež zvýšil dlžnú sumu zo 400 na 500 miliónov eur.
Opozičné strany Kamenického okamžite vyzvali, aby situáciu vysvetlil. Vyčítali mu, že de facto rafinérii nahrával, keď hovoril o „vybalansovaní“. „Nie je pravda, že mám právomoci alebo niečo také, aby som niekomu odpúšťal nejaké pokuty,” reagoval minister.
Slovnaft tvrdí, že je najväčší platiteľ dane
Hovorca Slovnaftu Anton Molnár v oficiálnom stanovisku uviedol, že spomenuté výroky len zavádzajú a sú neprofesionálne. Za roky 2022 až 2024 mal Slovnaft štátu na dani z príjmov zaplatiť viac ako 900 miliónov eur, pričom jeho celkové efektívne daňové zaťaženie sa má pohybovať na úrovni asi 37 percent.
„Nemáme vedomosť o tom, že by iné podniky podobného rozsahu na Slovensku čelili porovnateľne vysokému zdaneniu,“ uviedol podľa spravodajského portálu agentúry TASR. Slovnaft okrem toho v roku 2024 na základe neskôr zmenenej legislatívy zaplatil ďalších 56 miliónov eur a odviedol 47 miliónov eur v rámci regulovaného odvodu z rafinérií.
Slovnaft je jedinou rafinériou na Slovensku a je súčasťou maďarskej skupiny MOL. Spracúva prevažne ruskú ropu dodávanú cez ropovod Družba, čo je dlhú dobu dôvod sporu s Bruselom.
Podobné spory s energetickými firmami (ohľadom solidárneho príspevku) riešili počas energetickej krízy aj iné európske krajiny, pričom každá implementovala európske nariadenie trochu inak. Čo sa týka sporu Slovnaftu a vlády, výsledok závisí od toho, ako dopadne daňová kontrola Finančnej správy a prípadné súdne konanie. A keďže sú v hre obrovské sumy, výsledok určite bude mať vplyv na saldo štátneho rozpočtu.
