Máte neaktívnu firmu a nasledujete pravidlo, ak nevykazuje žiadnu činnosť, stačí ju jednoducho nechať tak? Mnohí Slováci práve v týchto dňoch zisťujú, že tento predpoklad je v skutočnosti byrokratická nočná mora. Ukončenie podnikania eseročky nie je len formálna drobnosť. Ak nekonáte, koledujete si o obrovské problémy, ktoré tvrdo zasiahnu váš čas aj peňaženku. Podrobnosti priblížil portál Peniaze.sk.
Spiaca firma je stále firma
To, že mnoho podnikateľských plánov nevyjde podľa predstáv, nie je žiadna rarita. Často sa stáva, že danej osobe zostane na krku visieť neaktívna spoločnosť. Jitka Božeková, partnerka účtovnej a daňovo-poradenskej skupiny Atlas Group, upozorňuje na častý scenár z praxe, kedy firma roky nefunguje, nemá zamestnancov ani aktivity, no zostali v nej peniaze.
V očiach štátu však takáto spoločnosť stále existuje ako plnohodnotná účtovná jednotka. Pred samotným spustením likvidácie musíte kompletne uzavrieť účtovníctvo, vypracovať mimoriadnu účtovnú závierku a úradom jasne preukázať stav majetku aj záväzkov. Samotné rušenie následne prebieha ako samostatné účtovné obdobie. Takže nie, povinnosti neaktívnej firmy rozhodne nespia.
Zrušenie firmy nie je štandardný úkon
Je tiež chyba spoliehať sa na to, že celú agendu zvládne bežný účtovník. Majte na pamäti, že likvidácia spoločnosti nie je jedno rozhodnutie na pár minút, ale zložitý proces, v ktorom sa prepájajú účtovníctvo, dane a právo.
V tomto režime sa menia zaužívané pravidlá. Majetok sa už nehodnotí podľa pôvodnej nákupnej ceny, ale podľa sumy, za ktorú by sa dal reálne predať. Znovu sa potom prehodnocujú tiež rezervy či opravné položky. A keďže bežný účtovník sa s takýmto procesom stretne iba výnimočne, môže váhať. A váhať môže aj kvôli tomu, že samotná legislatíva nedáva vždy jednoznačné odpovede.
Pozor na špecifické dane
Veľmi citlivou a dôležitou témou sú aj dane. Pri ukončení činnosti sa mení zdaňovacie obdobie a základ dane sa počíta podľa osobitných pravidiel. Zákon v tomto štádiu neumožňuje uplatniť odpočet daňových strát a vyrovnať sa musíte aj s DPH.
Kľúčovým momentom je vyplatenie zostávajúcich peňazí spoločníkom. Likvidačný zostatok je totiž pre spoločníkov zdaniteľným príjmom. Najväčším problémom likvidácie tak nie je len jej samotná komplikovanosť procesu, ale najmä to, že ju podnikatelia podceňujú. Od správneho nastavenia procesu závisí, ako efektívne dostanete peniaze z firmy a či sa celý postup nenatiahne na dlhé mesiace.
Firmy na Slovensku padajú ako muchy
Slovensko pritom v poslednej dobe vykazuje masívny nárast rušenia podnikov. Podľa dát FinStatu zaniklo v roku 2024 celkovo 5 930 spoločností, čo bol najhorší výsledok za posledných sedem rokov. Rok 2025 tento rekord prekonal, keďže v tom období svoje dvere definitívne zatvorilo viac ako 7 700 firiem. Rastúci trend rušenia podnikov trvá kontinuálne od roku 2023.
Za týmto nepriaznivým vývojom stojí kombinácia viacerých faktorov. Od roku 2024 platí takzvaná daňová licencia, ktorá motivuje majiteľov neaktívnych firiem k definitívnemu koncu. V roku 2025 sa k tomu pridali prísne konsolidačné opatrenia štátu, spolu s prudko rastúcimi nákladmi. Tretím faktorom sú rozsiahle čistky v registroch, v rámci ktorých sa z obchodného registra hromadne mažú dlhodobo neaktívne subjekty.
Čo sú daňové licencie?
Daňová licencia je v podstate minimálna daň z príjmov právnických osôb, ktorú musí firma zaplatiť štátu bez ohľadu na to, či dosiahla zisk, bola v strate, alebo len stála bez akejkoľvek podnikateľskej činnosti.
Štát týmto mechanizmom zabezpečuje, že aj neaktívne alebo dlhodobo stratové spoločnosti prispievajú do štátneho rozpočtu už len za to, že existujú ako právnická osoba. Pre majiteľov spiacich firiem to znamená priamy finančný tlak. Držanie neaktívnej eseročky je kvôli tomu stále celkom nákladnou záležitosťou, keďže štátu musia každoročne odvádzať stovky eur len za to, že je firma zapísaná v obchodnom registri.
Práve táto povinnosť bola pre mnohých podnikateľov hlavným spúšťačom, prečo sa rozhodli svoje podnikanie definitívne ukončiť a spustiť proces likvidácie.
Hrubý podpis konsolidácie
Pokiaľ ide o vplyv konsolidácie, ten zasiahol asi každého, no hlavne firmy. Tým sa totiž zvýšili ako priame, tak aj nepriame náklady. V rámci úsporných opatrení došlo a stále dochádza k zvyšovaniu daní, sprísňovaniu pravidiel pre uplatňovanie daňových výdavkov či obmedzovaniu rôznych daňových úľav a odpočtov.
Tieto zmeny sa párujú so všeobecným rastom cien energií, réžií, cien vstupov (materiálov) a mzdových nákladov. Pre živé firmy to znamená prudký pokles ziskových marží a vyššiu administratívnu aj finančnú záťaž, zatiaľ čo pre slabšie alebo okrajovo ziskové podniky bola, je alebo bude táto kombinácia posledným klincom do rakvy.
