Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstavilo ďalšie detaily k chystanému projektu takzvanej rodinnej karty. Nový nástroj má rodinám s deťmi priniesť zľavy pri bežných nákupoch potravín, oblečenia či pri platbách za voľnočasové aktivity. Kým minister práce Erik Tomáš tvrdí, že ide o symbol rešpektu a reálnu pomoc s každodennými výdavkami, opozícia prínos spochybňuje a projekt nepovažuje za nič iné, než marketingový ťah.
Zľavy na potraviny, oblečenie aj krúžky
Hneď na úvod je treba ozrejmiť, že rodinná karta nebude fungovať ako klasická sociálna dávka. Rezort z nej plánuje vytvoriť špeciálny systém podpory pre úplné aj neúplné rodiny s deťmi do 18 rokov. Hlavným cieľom je znížiť pravidelné náklady na tovary a služby, ktoré priamo súvisia s výchovou a starostlivosťou o dieťa, vysvetľuje STVR.
Mohlo by vás zaujímať
Podľa ministra Tomáša sa zľavy dotknú širokej škály sortimentu. Rodičia by mali ušetriť pri nákupe potravín, hygienických potrieb, detského a športového oblečenia či obuvi. Zvýhodnenie sa má vzťahovať aj na knihy, zdravotnú starostlivosť, kultúru, šport a rôzne vzdelávacie či voľnočasové aktivity.
Zatiaľ však nie je presne stanovené, v čom sa budú nové výhody líšiť od zliav, ktoré rodiny využívajú už dnes, ako je napríklad lacnejší vstup do zoologických záhrad. Minister naznačil, že zľavy môžu byť vyššie, prípadne sa do systému zapoja nové športové kluby a krúžky.
Opozícia nešetrí kritikou, obchodníci sú v neistote
Asi nie je veľkým prekvapením, že zámer ministerstva sa takmer okamžite stretol s ráznym odporom zo strany opozičných poslancov. Poslankyňa Martina Bajo Holečková zo strany SaS podotkla, že ak by štát nezaťažoval rodičov vysokými daňami a odvodmi, podobné kompenzácie by neboli potrebné. Podľa nej vysoké daňové zaťaženie nie je možné jednoducho vykryť žiadnou pseudokartou.
Pridáva sa aj hnutie KDH. Poslankyňa Andrea Turčanová upozornila, že ministerstvo predkladá nejasný koncept vo forme mobilnej aplikácie bez toho, aby poznalo jej konečnú cenu, presnú výšku zliav či konkrétnych zmluvných partnerov. KDH zároveň pripomína, že rodiny potrebujú adresnú a konkrétnu pomoc, nie prezentáciu predbežných plánov.
Do diskusie potom vstupujú aj samotní obchodníci. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič potvrdil, že napriek prísľubom zo strany rezortu zatiaľ nedošlo na žiadne oficiálne stretnutie, kde by im štát do detailov predstavil myšlienku zapojenia do projektu.
Obchodný sektor preto zatiaľ nevie posúdiť, či sa do iniciatívy zapojí. Tomáš však verí, že veľké obchodné reťazce a spoločnosti do systému vstúpia, keďže svoju úlohu zohrajú aj ekonomické pravidlá, v tomto prípade konkurenčný boj.
Celý systém rodinnej karty má fungovať výhradne v digitálnej podobe, respektíve cez mobilnú aplikáciu. Ministerstvo to odôvodňuje tým, že rodiny zakladajú prevažne mladí ľudia s dobrou znalosťou technológií, teda digitálnou zručnosťou. Do reálnej praxe by sa mala dostať v priebehu budúceho roka. Presný dátum zatiaľ nepoznáme.
Môže to mať úspech, ale…
Zavedenie rodinnej karty, hoci má ísť o benefit pre rodiny s deťmi, je na mieste spochybňovať, čo sa týka jej reálneho prínosu aj širšieho ekonomického dopadu. Z hľadiska sociálnej politiky môže takýto systém predstavovať určitú formu cielenej podpory rodín, keďže priamo znižuje výdavky na tovary a služby každodennej spotreby.
Pokiaľ by sa do projektu podarilo zapojiť kľúčových obchodných partnerov a poskytovateľov služieb, pre mnohé domácnosti by karta znamenala viditeľnú, hoci rozpočtovo obmedzenú úsporu. Na druhej strane sa však kritika opiera o fakt, že nejde o systémovú zmenu, ale o čiastkové riešenie, ktorého úspech plne závisí od vôle súkromného sektora poskytovať zľavy na úkor vlastných marží.
Nebolo by jednoducho lepšie znížiť dane a odvody? Určite áno, ale je tu háčik, a to v podobe súčasného stavu slovenskej ekonomiky a s ním spätej konsolidácie verejných financií. Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia by totiž znamenalo okamžitý a výpadok štátnych príjmov v stovkách miliónov eur, čo by priamo odporovalo cieľu znižovať deficit verejného rozpočtu.
Práve v tomto zmysle predstavuje rodinná karta pre štát zdanlivo výhodný kompromis. Umožňuje deklarovať podporu rodinám bez toho, aby zásadným spôsobom zaťažila štátny rozpočet priamymi finančnými transfermi alebo výpadkom daňových príjmov.
To, do akej miery bude rodinná karta so zľavami úspešná, tak bude závisieť od toho, či štát dokáže vytvoriť funkčnú a atraktívnu platformu pre obchodníkov. Ak karta ponúkne len zľavy na služby, ktoré sú už dnes bežne dostupné, zrejme skutočne pôjde len o symbolické gesto bez väčšieho prínosu. Ak však prinesie reálne a hmatateľné úspory pri nakupovaní základných potrieb, môže fungovať ako doplnkový nástroj podpornej politiky.
No tak či onak, štrukturálne problémy vysokého daňovo-odvodového zaťaženia sa týmto nevyriešia.
