Dvaja ľudia môžu cez Vinted predať rovnaké šaty za rovnakú cenu, no z pohľadu zákona môže ísť o dve úplne odlišné situácie. Jeden sa iba zbavuje vlastného oblečenia, druhý nakupuje tovar s cieľom opakovane ho predávať so ziskom. Práve tento rozdiel rozhoduje o daniach, živnosti aj možnej pokute.
Ak predávate vlastné použité oblečenie, telefón, nábytok, knihy alebo iné veci osobnej spotreby, príjem je spravidla od dane oslobodený. Podmienkou je, že veci neboli zahrnuté v obchodnom majetku a predaj nevykonávate ako podnikateľskú činnosť.
Finančná správa uvádza, že takýto príjem nemusíte zapisovať do daňového priznania a iba pre predaj súkromných vecí vám nevzniká registračná povinnosť. Platiť to môže dokonca aj vtedy, keď konkrétnu vec predáte drahšie, než ste ju kedysi kúpili.
Kedy sa predaj mení na podnikanie?
Situácia sa mení, ak oblečenie, kozmetiku, doplnky alebo elektroniku cielene nakupujete, vyrábate či upravujete a následne ich pravidelne ponúkate so zámerom zarobiť. Za podnikanie môže hovoriť sústavnosť, vlastné zásoby, opakovaná reklama, organizovaný predaj a jasný zámer dosahovať zisk.
Zákon pritom neurčuje univerzálny počet inzerátov, po ktorom sa z človeka automaticky stane podnikateľ. Každý prípad sa posudzuje podľa skutočného charakteru činnosti. Nerozhoduje dokonca ani to, či predávate cez Vinted, Bazoš, Instagram, vlastný web alebo prostredníctvom správ.
Ak činnosť napĺňa znaky živnosti, potrebujete príslušné oprávnenie. Predaj tovaru bez neho môže pri voľnej živnosti viesť k pokute až do 1 659 €. Samostatne môžu nasledovať daňové sankcie, doplatenie dane a úrokov.
Hranica 2 000 € nie je daňové oslobodenie
Je pravda, že veľa zmätku spôsobujú pravidlá DAC7. Pri predaji tovaru musí digitálna platforma oznámiť údaje o predávajúcom, ak na nej za rok uskutoční najmenej 30 obchodov alebo mu cez ňu pripíšu viac než 2 000 eur. Obe hodnoty sa vyhodnocujú pre každú platformu samostatne.
Nejde však o hranicu, od ktorej sa začína platiť daň. Aj predaj súkromnej zbierky za viac než 2 000 € je niečo, čo bolo vaše a chcete sa toho len „zbaviť“. Opačne platí, že podnikateľský príjem môže byť zdaniteľný aj pri desiatich predajoch a sume hlboko pod touto hranicou.
Čisté inzertné alebo sociálne služby, ktoré iba umožnia zverejniť ponuku a kupujúci následne kontaktuje predajcu mimo nich, nemusia podliehať rovnakému hláseniu ako plnohodnotné trhovisko. To však nemení daňové povinnosti samotného predávajúceho.
Revolut príjem neskryje
Častým mýtom je aj predstava, že peniaze posielané na Revolut alebo zahraničný účet slovenské úrady nevidia. Zákon nerozlišuje príjem podľa loga banky a ani podľa toho, aké dve písmená sú na začiatku IBAN-u. Ak je zdaniteľný, povinnosť zostáva rovnaká bez ohľadu na účet, menu alebo platobnú aplikáciu.
Platformy navyše v rámci DAC7 odovzdávajú identifikačné údaje predávajúceho, výšku pripísaných súm, počet obchodov a dostupné údaje o účte, na ktorý peniaze smerovali. Spoliehať sa na zahraničnú banku ako na spôsob ukrytia príjmu preto nedáva absolútne žiaden zmysel.
