Európa investovala do rozvoja elektromobility takmer 200 miliárd eur. Tieto čísla zverejnila spoločnosť New Automotive vo svojej najnovšej analýze, o ktorej v pondelok informovala agentúra Reuters. Správa konkrétne mapuje investície krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska do celého ekosystému elektrických vozidiel. Ukazuje nielen to, kam peniaze smerovali, ale aj to, čo za ne kontinent získal a kde ešte stále zaostáva. Informáciu spracoval spravodajský portál agentúry TASR.
Batérie ako najdrahšia priorita
Takmer tretina investícií, konkrétne 60 miliárd eur, smerovala do dodávateľského reťazca batérií. Ide o oblasť, kde Európu čaká asi najdlhšia cesta. Čína dlhodobo ovláda celý hodnotový reťazec, od ťažby surovín cez spracovanie až po výrobu batériových článkov. EÚ oproti tomu v súčasnosti predstavuje iba sedem percent celosvetovej výroby akumulátorov a len 15 percent celkovej výrobnej kapacity v Únii kontrolujú spoločnosti so sídlom v Európe.
Správa New Automotive však prináša síce opatrnú, ale obecne pozitívnu správu. Európa v súčasnosti vyrába batérie pre zhruba jedno z troch elektrických vozidiel, ktoré sa predajú na domácom trhu, pričom ohlásená výrobná kapacita by pri plnom využití dokázala pokryť aj budúci dopyt. Analytici portálu Ekonomický deník však upozorňujú, že realistický cieľ pre Európu je pokryť 30 až 40 percent európskej produkcie batérií vlastnými kapacitami, a to do roku 2035. Úplná nezávislosť od Číny je ešte veľmi vzdialenou ambíciou.
Výroba elektromobilov a nabíjanie
Ďalších 60 miliárd eur smeruje do samotnej výroby elektrických vozidiel, najmä do konverzie existujúcich automobilových závodov a do nových tovární postavených výlučne pre elektrické modely. Prechod z výroby spaľovacích motorov na elektrickú pohonnú jednotku si totiž vyžaduje nielen nové výrobné linky, ale aj preškolenie pracovníkov a prepracovanie celých výrobných procesov.
Transformácia však stojí nielen peniaze, ale aj pracovnú silu. Európski dodávatelia automobilového priemyslu v dôsledku tohto prechodu prepúšťajú.
Pokiaľ ide o nabíjaciu infraštruktúru, v tomto smere dosiahla Európa dôležitý míľnik. V celej Európe bolo nainštalovaných viac ako jeden milión verejných nabíjacích staníc, pričom do tejto infraštruktúry smerovalo viac ako 3,5 miliardy eur. Ešte v roku 2021 pritom Európsky dvor audítorov upozorňoval, že cieľ jedného milióna nabíjacích staníc je pre EÚ veľmi vzdialený. Teraz, o asi päť rokov neskôr, je tento míľnik splnený.
Nemecko ťahá európsku transformáciu
Stojí za zmienku, že takmer štvrtina všetkých európskych investícií do elektromobility pochádza z Nemecka, teda z krajiny s najväčším automobilovým priemyslom na kontinente. Tamojšia vláda na podporu elektromobility v minulých rokoch vynaložila viac ako desať miliárd eur, hoci dotačný program pre kupujúcich elektrických áut musel ukončiť po rozhodnutí ústavného súdu v roku 2023.
Európa súbežne hľadá ďalšie spôsoby, ako znížiť závislosť od čínskych batérií. V tomto smere stojí za zmienku spoločná iniciatíva EÚ a Indie, ktorá je zameraná na recykláciu batérií z elektrických vozidiel. Cieľom je získavanie lítia, grafitu a kobaltu z vyradených článkov, pričom India má do roku 2030 vytvoriť zhruba 128 GWh recyklovateľnej batériovej kapacity.
Energy Hub tiež informuje o vzniku prvého európskeho dodávateľského reťazca pre sodíkové batérie v Česku. Práve technológia bez lítia by mohla čiastočne zmierniť závislosť od čínsky kontrolovaných surovín.
Preteky s Čínou pokračujú
Napriek impozantným číslam zostáva Európa v elektromobilite skôr v defenzíve, než ofenzíve. Lídri automobilového priemyslu v otvorenom liste Európskej komisii upozornili, že bez razantnejších podporných programov riskuje Európa stratu trhu v hodnote 250 miliárd eur ročne v prospech dovozu.
Investícia 200 miliárd eur je bezprecedentná a dokázala položiť základy európskeho batériového priemyslu aj nabíjacej siete. No kým Čína v tejto oblasti kráča pred Európou, nie za ňou, zostáva kontinent skôr v pozícii toho, čo dobieha, nie toho, čo udáva smer.
