Jensen Huang, šéf spoločnosti Nvidia, prišiel s oznámením, ktoré síce asi každý v kútiku duše očakával, no napriek tomu prekvapilo. Konkrétne povedal, že množstvo energie, ktoré bude v dohľadnej dobe potrebné na výpočty umelej inteligencie, je pravdepodobne 1 000-násobne vyššie, než koľko máme v súčasnosti k dispozícii. Za týmto číslom stojí viacero faktorov, vrátane prudko rastúceho dopytu po AI čipoch, rozmach agentickej AI a rastúcej energetickej záťaže dátových centier.
Videozáznam z vystúpenia Huanga zdieľal na sieti X používateľ @TheChiefNerd. „Množstvo energie, ktoré budeme potrebovať na výpočty, je pravdepodobne 1 000-násobne viac, ako máme v súčasnosti,“ povedal šéf Nvidie. Toto číslo sa pritom nevzťahuje len na bežný rast dátových centier. Je to odhad celkovej energetickej kapacity, ktorú by si vyžiadal plný rozvoj agentickej umelej inteligencie.
Stojí však za zmienku, že Huang toto číslo nespomína prvýkrát. Už dávnejšie varoval, že agentická AI môže vyžadovať až 1 000-násobne viac výpočtovej sily než súčasné generatívne AI systémy. Je to logické. Viac výpočtov jednoducho znamená viac elektrickej energie.
Prečo je agentická AI tak náročná?
Agentickú AI možno klasifikovať ako odrodu umelej inteligencie, ktorá nepotrebuje neustále pokyny od človeka. Namiesto toho dostane v podstate iba cieľ a sama rozhoduje o postupnosti krokov, spúšťa nástroje, analyzuje a interpretuje výsledky. Kým typický chatbot je naprogramovaný tak, aby odpovedal na otázky, agentická AI vie vykonať náročnejšiu sekvenciu krokov, napríklad napísať celý kód projektu, otestovať ho a nasadiť.
Huang tento posun prirovnal k tomu, ako keby svet zo dňa na deň potreboval tisíckrát viac áut. Súčasná infraštruktúra jednoducho nestíha. Každá agentická úloha totiž spúšťa nie jeden, ale stovky či tisíce interakcií modelu, pričom každá z nich spotrebuje nemalé množstvo energie. Nvidia ešte na konferencii GTC 2026, ktorá sa konala v marci, odhadla, že len hodnota dopytu po AI čipoch do roku 2027 dosiahne bilión dolárov. „Napriek tomu budeme v nedostatku. Som si istý, že dopyt po výpočtoch bude omnoho vyšší,” povedal Huang.
Kde vziať toľko energie?
Šéf Nvidie si pritom veľmi dobre uvedomuje, že takto obrovské množstvo energie sa nedá vycucať z prsta. Bude treba zásadnú premenu de facto celého energetického sektora. Na konferencii v Houstone vyhlásil, že sme svedkami „prvej trhom riadenej revolúcie v energetickom priemysle v histórii“.
AI investície podľa neho dávajú krajinám aj ekonomický dôvod modernizovať energetické siete a budovať kapacity jadra, solárnej aj veternej energie. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) pritom odhaduje, že globálna spotreba energie dátovými centrami stúpne z 415 TWh v roku 2024 na 945 TWh v roku 2030, čo zodpovedá ročnej spotrebe celého Japonska.
Elon Musk a orbitálne dátové centrá
Na slová Huanga o 1 000-násobne vyššej potrebe energie zareagoval dokonca aj Elon Musk. Ten na sieti X napísal, že “vesmír je jediná cesta”, čím znovu poukázal na svoju víziu dátových centier umiestnených v kozme, respektíve na zemskej orbite. SpaceX už pracuje na koncepte, kde by AI výpočty prebiehali priamo na satelitoch, čím by sa vyriešil ako problém s pôdou, tak aj s chladením či zdrojom. Energia by sa čerpala pomocou solárnych panelov.
Zatiaľ je to futuristický scenár, no už len to, že prebieha diskusia medzi dvoma najvplyvnejšími postavami technologického priemyslu, naznačuje, že téma energetickej spotreby AI nie je niečo, čo sa dá do budúcna odkladať. Dôležitá je pritom nielen pre samotné technologické firmy, ale aj pre vlády, energetické spoločnosti a regulátorov po celom svete.
Príležitosť pre Slovensko
Mnohí si to neuvedomujú, ale pre Slovensko je téma energetiky AI obzvlášť aktuálna. Krajina má v prevádzke dve jadrové elektrárne, pričom produkcia v Mochovciach postupne napreduje. Práve jadro pritom Huang opakovane pokladá za ideálny zdroj energie pre dátové centrá. Je totiž stabilné, má relatívne nízke emisie uhlíka a dokáže potrebný výkon dodávať prakticky nepretržite.
Ak sa Európa rozhodne budovať AI infraštruktúru lokálne a znížiť závislosť od amerických dátových centier, krajiny ako Slovensko, ktoré majú celkom dosť dostupnej jadrovej kapacity, by mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu. Prospelo by to aj ekonomike, keďže by to znamenalo masívny prílev zahraničných investícií. Spravidla pritom platí, že čím viac investícií, tým viac HDP, pracovných miest a lepšie platy.
