Globálny nedostatok pamäťových čipov sa pomaly rysuje ako jeden z najvážnejších technologických problémov druhej polovice dekády. Zatiaľ čo dopyt po pamätiach rastie naprieč celým trhom, čoraz väčšia časť výrobných kapacít sa presúva k produktom určeným pre umelú inteligenciu a dátové centrá.
Dôsledok je jednoduchý, ale pre spotrebiteľský trh veľmi nepríjemný, a to menej dostupných komponentov pre bežnú elektroniku a vyššie ceny zariadení, ktoré tieto komponenty využívajú. Na možný nadchádzajúci vývoj upozornil portál Gadgets 360 s odvolaním sa na Reuters, Nikkei Asia a Counterpoint Research.
Najhrozivejšie znie odhad predsedu skupiny SK Hynix Čche Te-wona, podľa ktorého by napätie na trhu s pamäťami nemuselo ustúpiť tak skoro, ako by si všetci želali. Agentúra Reuters vo svojej správe informovala, že šéf jednej z najväčších pamäťových spoločností na svete očakáva, že nedostatok kremíkových waferov pre čipy môže pretrvať až do konca desaťročia.
Z pohľadu trhu nejde o okrajový názor, keďže SK Hynix má približne 32-percentný podiel na globálnom trhu DRAM a zároveň vedie segment HBM s približne 57-percentným podielom.

AI mení priority
Práve HBM dnes mení priority celého odvetvia. Klasické DRAM pamäte, ktoré sa používajú v smartfónoch, notebookoch, herných konzolách či ďalšej spotrebnej elektronike, už nie sú pre výrobcov jedinou alebo hlavnou prioritou.
Vyššie marže a prudko rastúci dopyt zo strany AI infraštruktúry tlačia Samsung, SK Hynix aj Micron k tomu, aby čoraz viac kapacít, investícií aj technologického vývoja, smerovali do pamätí pre dátové centrá. Podľa vyjadrení z SK Hynix bude firme trvať štyri až päť rokov, kým dokáže lepšie pokryť súčasný dopyt po HBM, no táto expanzia nepomôže bežnému retailovému trhu v rovnakej miere.
To je podstatné aj preto, že sa HBM neprodukuje oddelene od zvyšku trhu. CNBC už začiatkom roka upozorňovalo, že pri rozširovaní výroby HBM sa znižuje dostupnosť pamätí pre ne-HBM segment a že pre časť trhu vzniká veľmi citeľný vytláčací efekt. Fortune zas s odvolaním sa na TrendForce napísal, že HBM môže v roku 2026 zaberať takmer štvrtinu (23 percent) celkovej produkcie DRAM waferov, čo je citeľný nárast oproti 19 percentám v predchádzajúcom roku.
Nové fabriky nestačia
Napriek tomu, že najväčší hráči plánujú rozšírenie výroby, problém to v blízkej dobe nevyrieši. Nikkei Asia očakáva skôr pokračovanie napätia, a to minimálne do roku 2027.
Samsung podľa týchto informácií rozširuje výrobnú základňu v Pyeongtaeku, no nové prevádzky sa nemajú naplno rozbehnúť skôr než ku koncu budúceho roka, pričom časť nových fabrík nebude zameraná výlučne na štandardné pamäte pre spotrebnú elektroniku, ale aj na logické čipy a HBM.
Podobnú cestu volia aj SK Hynix a Micron, teda takisto posilňujú najmä produkciu pre AI segment. Prevádzka SK v Čchongdžu už funguje a Micron plánuje masovú výrobu od roku 2027 vo svojich závodoch v Idahu a Singapure, no ani tieto kroky nemajú zásadne uvoľniť tlak na trh so štandardnou DRAM. Ďalšie správy z ázijských médií zároveň naznačujú, že časť nových kapacít sa bude pripájať postupne, takže plný efekt sa môže prejaviť (a zrejme sa aj prejaví) až neskôr.
Rozdiel v tempe rastu
Aj ďalšie analytické odhady naznačujú, že problém nie je len v tom, koľko fabrík pribudne, ale v tom, akým tempom bude rásť celkový objem ponuky. Counterpoint Research tvrdí, že na ukončenie súčasného nedostatku DRAM by bolo potrebné zvyšovať výrobu približne o 12 percent ročne. Aktuálne plány však podľa tej istej správy smerujú len k rastu okolo 7,5 percenta ročne, čo znamená, že medzera medzi ponukou a dopytom len tak skoro nezmizne.
Dôsledky pre obľúbené zariadenia
Žiaľ, dôsledky tohto vývoja nie sú ani teoretické, ani na mnoho rokov vzdialené. Nedostatok pamätí sa priamo premieta do cien zariadení, ktoré kupujú bežní zákazníci. Cena kombinácie 16 GB LPDDR5X RAM a 1 TB úložiska typu UFS 4.1 už údajne presiahla cenu špičkového čipu Snapdragon 8 Elite Gen 5, čo je dôležitý signál ako pre výrobcov, tak aj zákazníkov. Pokiaľ bude toto tempo pokračovať, značky nebudú schopné udržiavať ceny svojich zariadení na súčasných hladinách. Výsledok? Zdražovanie.
A žiaľ, tento efekt sa netýka len smartfónov. Napríklad Sony už zvýšilo ceny konzol PlayStation 5 a PlayStation 5 Pro, v Japonsku zdražela aj prenosná herná platforma ROG Xbox Ally X.
Vyššie náklady na pamäťové komponenty môžu dopadnúť aj na zariadenia Apple, pričom sa objavujú správy, podľa ktorých k prepísaniu cenoviek môžu pristúpiť aj výrobcovia ako Vivo či iQOO.
Zasiahne to aj Slovákov
Globálne napätie sa prirodzene prenesie aj do cien na našom trhu. Aj slovenský zákazník totiž pri smartfónoch, notebookoch, SSD úložiskách či herných zariadeniach nakupuje produkty, ktorých cenu určujú globálne dodávateľské reťazce. V praxi to môže znamenať menší tlak na zlacňovanie, pomalšie poklesy cien starších modelov alebo vyššie štartovacie ceny noviniek. Toto platí za predpokladu, že výrobcovia budú dlhodobo platiť viac za pamäte a úložné čipy.

Treba však dodať, že scenárov do roku 2030, teda do konca dekády je viacero. Odhady sa navzájom líšia. Tá optimistická časť trhu ráta s tým, že najhoršie obdobie môže odznieť skôr, približne do rokov 2027 až 2028, teda ak sa nové kapacity začnú postupne pripájať do prevádzky.
Aj optimistickejšie predpovede však v zásade hovoria to isté: tlak AI infraštruktúry na pamäťový trh bude v najbližších rokoch veľmi silný a spotrebná elektronika už nebude mať automaticky prioritu pri prideľovaní výrobných kapacít.

