Umelá inteligencia už nepomáha len písať texty, hľadať chyby v kóde alebo generovať obrázky. Vedci z University of Cambridge ju použili pri návrhu vakcíny, ktorá má byť pripravená nielen na známe varianty vírusu, ale aj na príbuzné vírusy, ktoré sa môžu objaviť až v budúcnosti.
Prvá klinická štúdia na ľuďoch ukázala, že kandidátska vakcína pEVAC-PS je bezpečná, dobre tolerovaná a dokáže vyvolať imunitnú odpoveď proti viacerým vírusom zo skupiny Sarbeco. Práve do nej patrí aj SARS-CoV-2, ktorý spôsobil pandémiu COVID-19.
Výsledky zverejnila University of Cambridge, pričom samotná štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Journal of Infection. Vakcínu vyvíja cambridgeský tím spolu so spin-out spoločnosťou DIOSynVax.
Funguje na celú skupinu
Klasické vakcíny sa často navrhujú proti konkrétnemu vírusu alebo variantu, ktorý už poznáme. To je problém najmä pri vírusoch, ktoré sa rýchlo menia. Kým sa vakcína vyrobí, schváli a dostane k ľuďom, vírus môže byť o krok ďalej.
Nový prístup má túto logiku otočiť. Vedci vzali dostupné genetické sekvencie celej skupiny Sarbeco koronavírusov, vrátane vírusov zachytených v prírode, a pomocou strojového učenia hľadali spoločné črty, ktoré sú pre túto skupinu dôležité a nemenia sa tak rýchlo. Z nich potom navrhli takzvaný superantigén, teda kľúčovú zložku vakcíny, ktorá má imunitný systém naučiť rozpoznávať širšiu rodinu príbuzných vírusov.
Cieľom teda nie je len dobiehať už známe mutácie, ale pripraviť imunitu aj na vírusy, ktoré ešte nepreskočili zo zvierat na človeka alebo zatiaľ nespôsobili veľké ohnisko nákazy.
V testoch budú musieť pokračovať
V prvej fáze klinického testovania sa zapojilo 39 zdravých dobrovoľníkov. Vakcína bola podaná ako DNA vakcína bez ihly, pomocou mikrofluidného prúdu cez kožu. Úlohou tejto fázy nebolo dokázať, že vakcína už vie chrániť populáciu pred pandémiou. Prvoradá bola bezpečnosť a sledovanie toho, či vôbec dokáže vyvolať požadovanú imunitnú reakciu.
Podľa Cambridge vakcína nespôsobila vážne bezpečnostné problémy ani významné vedľajšie účinky. U dobrovoľníkov zároveň vyvolala imunitné odpovede nielen proti SARS-CoV-2, ale aj proti vírusu SARS a príbuzným netopierím koronavírusom, ktoré vedci sledujú ako možné budúce riziko.
Väčšia fáza 2 má overiť, či vakcína vyvolá dostatočne silnú a širokú imunitnú odpoveď vo väčšej a pestrejšej skupine ľudí. Až ďalšie štúdie ukážu, či sa z tejto technológie môže stať reálny nástroj proti budúcim epidémiám.
Rovnaký princíp by mohli použiť aj pri ďalších vírusoch
Vedci tvrdia, že rovnaký princíp by sa dal použiť aj pri ďalších skupinách vírusov, napríklad pri ebole alebo chrípke. Umelá inteligencia by v takom prípade nehľadala „liek“ na aktuálny variant, ale spoločný slabý bod celej vírusovej rodiny.
Ak sa tento prístup potvrdí aj vo väčších štúdiách, môže zmeniť spôsob, akým sa svet pripravuje na pandémie. Namiesto toho, aby vedci čakali, ktorý vírus sa objaví najbližšie, mohli by mať pripravené obšírnejšie vakcíny ešte predtým, než sa nový problém naplno rozšíri.
