Meta a Microsoft prepúšťajú tisíce zamestnancov. Obe technologické spoločnosti odôvodňujú tento krok rovnakou logikou, respektíve argumentom, že masívne investície do umelej inteligencie si vyžadujú výraznú úsporu nákladov v iných oblastiach.
Meta potvrdila, že 20. mája 2026 prepustí zhruba 8-tisíc ľudí, teda desať percent svojej globálnej pracovnej sily. Microsoft súbežne ponúka dobrovoľný odchod zhruba 8 750 zamestnancom v Spojených štátoch, čo predstavuje sedem percent jeho domácej pracovnej sily, informuje server Mobile World Live.
Ide o zatiaľ najvýraznejší signál toho, že éra masívneho náboru v Silicon Valley je definitívne za nami. Nahradila ju éra masívnych investícií do infraštruktúry AI.
Zamestnanci preč, miliardy do AI
Personálna riaditeľka Mety Janelle Gale už rozoslala zamestnancom interný list, v ktorom potvrdila plánované prepúšťanie. Oznámila ho pritom skôr, ako firma pôvodne plánovala, predovšetkým kvôli únikom informácií do médií, ktoré predchádzali oficiálnemu oznámeniu.
Gale v liste zdôrazňuje, že Meta chce naďalej obsadzovať strategické pozície, no zároveň ruší zhruba 6-tisíc otvorených pracovných miest, na ktorých obsadenie sa pôvodne chystala. Prepustení americkí zamestnanci dostanú odchodné vo výške najmenej 16 týždňov základnej mzdy plus dva týždne za každý odpracovaný rok, spolu s 18-mesačným krytím zdravotného poistenia.
Dá sa povedať, že nová vlna prepúšťania za dverami Mety je len pokračovanie očakávaného a do istej miery už známeho trendu. V marci firma zrušila niekoľko stoviek pozícií v predaji, nábore a divízii Reality Labs. Zakladateľ a generálny riaditeľ Mark Zuckerberg ešte predtým (v januári) naznačil, že rok 2026 bude obdobím, kedy AI výrazne zmení spôsob práce. Ľudia ktorí intenzívne využívajú umelú inteligenciu, sú podľa neho natoľko produktívnejší, že jeden pracovník dnes zvládne to, čo doteraz obstarával celý tím.
Pre celý aktuálny rok Meta plánuje kapitálové výdavky vo výške až 135 miliárd dolárov (zhruba 115 miliárd eur), pričom väčšina smeruje na AI infraštruktúru a vlastný vývoj čipov. Prepúšťanie je priamou súčasťou tejto rovnice, keďže ušetrené náklady na ľudskú prácu financujú investície do dátových centier.
Microsoft ide podobnou cestou
Microsoft zvolil mierne odlišný prístup ako Meta. Namiesto priameho prepúšťania ponúka americkým zamestnancom dobrovoľný odchod. Podľa správy agentúry Bloomberg bude na tento program oprávnených zhruba 8 750 ľudí zo 125-tisíc pracovníkov v Spojených štátoch. Spoločnosť neprezradila detaily o výške odchodného ani o tom, ktoré oddelenia budú znížením počtu zamestnancov postihnuté najviac.
Microsoft sa pritom ešte tento mesiac pochválil investíciami do dátových centier v Nórsku a Singapure. V Singapure plánuje investovať 5,5 miliardy dolárov (asi 4,7 miliardy eur) do cloudovej a AI infraštruktúry. V Nórsku zase podpísal zmluvu na rozšírenie dátového centra zameraného na AI workloady pre európskych zákazníkov. Obe oznámenia prišli v rovnakom týždni ako správa o ponukách dobrovoľného odchodu, čo celkom jasne vysvetlilo situáciu, v akej sa ocitol de facto celý tech sektor. Všetci sa pýtajú, kde šetriť a naopak, kde míňať. Žiaľ, odpoveď zvyčajne nie je dobrou správou pre ľudských pracovníkov.
Neprehliadnite
CEO spoločnosti Satya Nadella presadzuje myšlienku, že AI infraštruktúra je strategická výhoda a kapacitné obmedzenia bránia firme plne využiť rastúci dopyt. Na začiatku minulého roka Microsoft vyčlenil na AI v bežnom fiškálnom roku 80 miliárd dolárov (okolo 60 miliárd eur). Pochopiteľne, v tomto roku bude táto výdavková časť ešte väčšmi rásť, čo si pýta hľadanie ďalších finančných zdrojov.
Reštrukturalizácia celého sektora
Žiaľ, prepúšťania v Mete a Microsofte nie sú jediné a tiež určite nie posledné. Nové oznamy sú de facto len ďalšou epizódou širšieho posunu (nielen) v americkom technologickom priemysle. Giganti ako Google, Amazon a Apple v roku 2025 a začiatkom roka 2026 tiež znižovali počty zamestnancov v menej strategických oddeleniach a zároveň agresívne navyšovali nábor špecialistov na AI.
Google pritom otvorene priznal, že až 75 percent nového kódu mu generuje umelá inteligencia. Nateraz síce výstupy podrobne kontrolujú ľudskí zamestnanci, no zrejme je len otázkou času, kým aj v tomto smere bude technológia skutočne autonómna. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Konkrétne Meta prešla viacerými vlnami reštrukturalizácie. Napríklad roku 2022 prepustila 11 000 ľudí a v roku 2023 ďalších 10 000, čo Zuckerberg vtedy nazval „rokom efektivity“.
OECD dokonca varuje, že umelá inteligencia môže v strednodobom horizonte ovplyvniť až 27 percent pracovných miest vo vyspelých ekonomikách. A v prípade technologického sektora je hrozba najväčšia. AI nahradí najmä pozície v oblasti softvérového testovania, zákazníckej podpory, dátovej analýzy a časti programovania. Na druhej strane ale otvára nové pozície v oblasti vývoja modelov, bezpečnosti AI a správy infraštruktúry. Celkový obraz je teda celkom komplexný a nedá sa zhrnúť len do vety “AI berie prácu”.
Čo si z toho vziať
Prepúšťanie v Mete a Microsofte posiela trhu práce ukazuje, že ani práca v jednej z najúspešnejších firiem na svete nie je zárukou dlhodobého zamestnania, hlavne v časoch, ako sú tieto. Zuckerberg to formuloval tak, že v najbližších rokoch budú firmy potrebovať menej ľudí na rovnaké alebo väčšie množstvo práce. Tí, ktorí ovládajú AI nástroje a dokážu s nimi pracovať produktívne, si nájdu miesto. Ostatní sa jednoducho budú musieť prispôsobiť alebo hľadať uplatnenie mimo technologického sektora.
Viac investícií, menej ľudí
Tento trend odhaľuje zaujímavý paradox. Tie firmy, ktoré tvrdia, že AI vytvára produktivitu a hodnotu, zároveň znižujú počty pracovníkov, ktorí tieto systémy vytvorili. Meta a Microsoft v konečnom dôsledku demonštrujú dve rozdielne tváre AI éry. Zatiaľ čo Meta dokáže umelú inteligenciu efektívne speňažiť, Microsoft na nej zatiaľ skôr dopláca v podobe obrovských kapitálových výdavkov bez rovnako rýchleho návratu investícií.
Trh sleduje obe spoločnosti pozorne. Ak sa ukáže, že prepúšťanie skutočne zvyšuje efektivitu bez straty výkonu, ostatné firmy v sektore pravdepodobne ich budú pravdepodobne nasledovať. A ak sa ukáže opak, pôjde o jednu z najdrahších personálnych chýb v histórii Silicon Valley.
