Slovenská republika sa rozhodla pre radikálny krok, a to súdne napadnúť nariadenie Európskej únie o zákaze dovozu ruského plynu. Premiér Robert Fico to oznámil 17. apríla na tlačovej konferencii za účasti ministra spravodlivosti Borisa Suska, štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Szabolcsa Hodosyho a zástupcu Kancelárie SR pred súdmi EÚ Adriána Lukáčika, informuje spravodajský denník agentúry TASR.
Žaloba musí byť podaná najneskôr do 27. apríla, avšak Slovensko ju plánuje podať skôr, vraj už v priebehu nasledujúceho týždňa.
Kvalifikovaná väčšina nie je jednomyseľnosť
Kľúčovým argumentom Ficovho kabinetu nie je samotný obsah nariadenia, ale spôsob, akým bolo prijaté. Nariadenie zakazujúce dovoz ruského plynu bolo schválené kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ. Slovensko a Maďarsko s nariadením nesúhlasili, no boli prehlasované.
Pre upresnenie, členské štáty EÚ schválili zákaz dovozu ruského plynu 26. januára tohto roku. Dovoz LNG má skončiť najneskôr k 1. januáru 2027, dovoz potrubného plynu za určitých podmienok najneskôr k 1. novembru 2027.
Fico tvrdí, že toto nariadenie malo byť prijaté jednomyseľne. „Namietame, že tam, kde nebolo možné použiť kvalifikovanú väčšinu, bola použitá, a že bolo obídené právo suverénnej krajiny, členského štátu EÚ, niečo vetovať,“ uviedol premiér. Minister Susko dodal, že nariadenie bolo síce formálne prijaté ako opatrenie obchodnej politiky EÚ, kde stačí kvalifikovaná väčšina, no jeho faktická povaha poukazuje na to, že ide o výkon zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie.
V tejto oblasti pritom platí princíp jednomyseľnosti. Ako dôkaz Susko uviedol, že aj predchádzajúce zákazy dovozu iných surovín boli odsúhlasené jednohlasne.
Vláda žiada aj predbežné opatrenie
Okrem žaloby na vyslovenie neplatnosti nariadenia Fico odporučil, aby Slovensko požiadalo Súdny dvor EÚ aj o predbežné rozhodnutie, teda pozastavenie platnosti nariadenia počas konania. Dôvodom je skutočnosť, že takýto súd môže trvať aj niekoľko rokov, takže sa môže stať, že termíny ukončenia dovozu ruského plynu prídu skôr, než dôjde k verdiktu. Ak by súd vydal konečné rozhodnutie až po účinnosti zákazov, pre vládu by mala jej “snaha” de facto len symbolický význam.
Minister Susko zdôraznil, že žalobu nevníma ako konflikt s Európskou úniou. „Súdny dvor EÚ nikdy nerozhodoval v takejto veci. Rozhodnutie bude prelomové a bude determinovať ďalší vývoj EÚ v oblastiach právneho základu, teda akým spôsobom sa má rozhodovať v EÚ a akým spôsobom sa môže alebo nemôže využívať právo veta,“ vysvetlil minister.
Maďarsko konalo skôr
Žalobu na neplatnosť rovnakého nariadenia podalo skôr aj Maďarsko. Slovensko sa k nej pripojilo ako vedľajší účastník konania. Fico však vysvetlil, že to nepovažoval za dostatočné, preto teraz Slovensko podáva vlastnú, respektíve samostatnú žalobu. Zároveň podotkol, že nie je zrejmé, aký postoj k maďarskej žalobe zaujme nová maďarská vláda, keďže Viktor Orbán počas predošlého víkendu po 16 rokoch prehral parlamentné voľby.
Postoj.sk pritom referuje, že Slovensko a Maďarsko nie sú úplne s prázdnymi rukami. Súdny dvor EÚ by mohol konkrétne preskúmať, kde sa skutočne končia právomoci Únie pri rozhodovaní o takýchto nariadeniach. Premiér zároveň naznačil, Bratislava nepodporí ďalšie sankcie EÚ voči Rusku a bude trvať na vlastnej energetickej politike. Toto stanovisko nie je zrovna prekvapujúce, keďže Fico dlhodobo patrí k najhlasnejším kritikom sankcií voči Rusku v rámci EÚ.
Neprehliadnite
Koniec závislosti na ruských surovinách
Návrh na zákaz dovozu ruského plynu predložila Európska komisia v máji 2025 v rámci širšej stratégie energetickej nezávislosti od Ruska. Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen vtedy uviedol, že opatrenia majú zabezpečiť zníženie dovozu ruského plynu do konca roka 2025 o tretinu.
V októbri minulého roku ministri energetiky EÚ návrh podporili, odmietli ho len dva štáty. Európsky parlament nariadenie onedlho na to schválil, pričom, ako už bolo spomenuté, pre potrubný plyn stanovil ako krajný termín 1. november 2027 a pre LNG 1. január 2027.
Slovensko medzitým využívalo ruský plyn nielen na výrobu tepla a elektriny, ale aj ako surovinu pre priemysel. Závislosť od ruského plynu sa pritom v roku 2023 pohybovala na úrovni až okolo 85 percent celkovej spotreby, čo bola jedna z najvyšších mier v EÚ. Hoci sa od roku 2022 táto závislosť postupne znižovala, krajina naďalej zostáva vo výrazne zraniteľnejšej pozícii porovnaní so Západnou Európou. Aj tento štrukturálny rozdiel je časťou základu argumentácie, ktorú Slovensko predkladá, respektíve plánuje predložiť pred Súdnym dvorom EÚ.
Geografická zraniteľnosť
Fico aj Susko pri tlačovej konferencii zdôraznili, že Slovensko je osobitne zraniteľné, nakoľko krajina nemá prístup k moru, a teda nemá možnosť využívať alternatívne zdroje zásobovania, napríklad dovoz LNG z amerických alebo katarských terminálov. „Takéto postavenie Slovenska je mimoriadne citlivé a takéto rozhodnutie nás významne poškodzuje,“ uviedol Fico.
Slovensko sa dlhodobo spoliehalo na dodávky plynu z Ruska prostredníctvom plynovodu. Po zastavení tranzitu cez Ukrajinu od januára tohto roku vláda neustále hľadá alternatívne trasy zásobovania, napríklad cez plynovod TurkStream alebo reverzné toky zo Západu.
Prelomové rozhodnutie
V prípade, že Súdny dvor EÚ žalobe vyhovie, malo by to ďalekosiahle dôsledky pre budúci spôsob rozhodovania v Únii. Otvorila by sa zásadná otázka, kedy môže EÚ využiť kvalifikovanú väčšinu a kedy je povinná dosiahnuť jednomyseľnosť. Ide nielen o energetickú politiku, ale o fundamentálnu otázku rovnováhy medzi väčšinovým rozhodovaním a suverénnymi právami členských štátov.
Výsledok konania, pochopiteľne, nie je vopred daný. Európska komisia bude nariadenie obhajovať s tým, že ide o legitímny nástroj obchodnej politiky. Slovensko bude trvať na tom, že jeho skutočná povaha ho zaraďuje do inej kategórie. Kto je vo väčšom práve však rozhodne až čas, ktorý sa môže natiahnuť aj na celé roky.
