Vojna na Blízkom východe predstavuje nový inflačný šok pre európsku ekonomiku. Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová varovala, že konflikt bude krátkodobo výrazne tlačiť na rast cien, a to najmä prostredníctvom energií. Podľa spravodajského portálu agentúry TASR toto varovanie vyslovila počas stretnutia Medzinárodného menového fondu vo Washingtone, ktoré sa konalo 17. apríla 2026. Situáciu pritom komplikuje aj fakt, že inflácia v eurozóne sa už v marci vrátila nad dvojpercentný cieľ ECB.
Energie ako dôležitá hranica
Bodom zlomu, v ktorom sa konflikt prelína do euróspkej ekonomiky, sú ceny energií. Podľa interného dokumentu EÚ, na ktorý koncom minulého mesiaca upozornil portál Burzovnisvet.cz, od vypuknutia konfliktu ceny zemného plynu stúpli o zhruba 70 percent, zatiaľ čo ceny ropy vyskočili o 50 percent.
Finančný dosah na import fosílnych palív do EÚ dosiahol len za prvých 28 dní konfliktu 13 miliárd eur a práve Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza podstatná časť globálnej prepravy ropy a LNG, naďalej zostáva kľúčovým rizikovým bodom.
Situáciu čiastočne tlmí rastúci podiel obnoviteľných zdrojov. Portál Oenergetice.cz v marci citoval analýzu Bloomberg, podľa ktorej európska diverzifikácia zdrojov energie pomáha do istej miery čeliť cenovým výkyvom. Istá miera však nie je plný rozsah. Trhy jednoducho nie sú voči takýmto zásadným otrasom imúnne. V čase nízkej solárnej produkcie môžu ceny elektriny v niektorých krajinách dosahovať aj trojnásobok bežných úrovní.
Inflácia znovu nad cieľom
Dôsledky sa priamo prejavujú na celkovej inflácii v eurozóne. Jej medziročná miera dosiahla v marci hodnotu 2,6 percenta, pričom vo februári to bolo o 0,7 percentuálneho bodu menej, teda 1,9 percenta. Pre lepšie porozumenie, ide o najvyšší nameraný údaj od júla 2024. Tempo rastu cien sa tak po dlhšom období stabilizácie znova dostalo nad dvojpercentný cieľ, ktorému ECB v posledných rokoch prispôsobovala svoju politiku.
Rada guvernérov ECB taktiež minulý mesiac rozhodla o ponechaní úrokových sadzieb na dovtedajšej úrovni, hoci vo svojom vyhlásení konštatovala, že vojna na Blízkom východe hospodársky výhľad značne skomplikovala a vyvolala riziká rastu inflácie aj spomalenia hospodárskeho rastu.
NBS vo svojej analýze dodáva, že ak by konflikt trval dlhšie, drahšie palivá by sa postupne premietli aj do cien iných tovarov a služieb.
ECB čaká ťažké rozhodnutie
Lagardová vo Washingtone naznačila, že centrálna banka bude situáciu pozorne sledovať a v prípade potreby je pripravená konať. Na finančných trhoch pritom rastú špekulácie o možnom zvýšení kľúčových úrokových sadzieb zo strany ECB.
Server Openiazoch.sk informoval, že podľa niektorých zdrojov agentúry Reuters by ECB mohla siahnuť po zvýšení sadzieb už o asi dva mesiace, teda v priebehu júna, ak by sa inflačné tlaky ďalej stupňovali. Najbližšia príležitosť zasiahnuť však nastane už skôr. Rada guvernérov ECB má o ďalšom nastavení menovej politiky rozhodovať 30. apríla.
Neprehliadnite
Tiež je dôležité pripomenúť, akú cestu úrokové sadzby už prekonali. ECB v priebehu predošlých dvoch rokov (2024 a 2025) postupne znižovala sadzby z historicky vysokých úrovní. Napríklad depozitná sadzba vlani v marci klesla na 2,5 percenta. Zvrat v podobe opätovného zvyšovania by tak bol jasným náznakom, že banka považuje inflačné hrozby za príliš závažné na to, aby pokračovala v uvoľňovaní menovej politiky.
Vyhliadky sú čoraz horšie
A žiaľ, inflácia nie je jediný problém, ktorý si žiada čo najskoršie riešenie. Lagardová otvorene prehlásila, že pôvodné očakávania o raste európskej ekonomiky sa postupne prehodnocujú, postupne čoraz viac smerom nadol.
ECB sa tak dostáva do veľmi nepríjemnej situácie, ktorá nemá východisko prospešné pre všetky strany. Tradičné nástroje na boj s infláciou, ako je zvyšovanie úrokových sadzieb, totiz môžu zároveň ďalej brzdiť hospodársky rast. Ide o jav, ktorý ekonómovia označujú ako stagfláciu.
Strednodobý inflačný výhľad zostáva podľa Lagardovej veľmi neistý a veľa bude závisieť hlavne od toho, ako dlho konflikt potrvá a či sa do neho zapojia ďalší aktéri. Analytici Bloomberg upozornili, že predĺžený vojnový stav by mohol vyvolať novú vlnu globálnej inflácie, čiže takej inflácie, ktorá by zasiahla nielen Európu, ale celú svetovú ekonomiku.
Aj pre slovenskú ekonomiku má vývoj v eurozóne priamy dopad. Slovensko je členom eurozóny a používa euro, takže rozhodnutia ECB o úrokových sadzbách sa priamo premietajú do podmienok financovania pre domácnosti aj firmy. Zvýšenie sadzieb by spôsobilo zdraženie hypoték a firemných úverov, čo by spomalilo investičnú aktivitu. Rast cien energií by zase zasiahol do výdavkov domácností aj výrobných nákladov podnikov.
Nedávna správa NBS o finančnej situácii slovenských domácností ukázala, že mnohé rodiny majú značne obmedzené likvidné rezervy, čo ich robí veľmi zraniteľnými voči cenovým šokom a rast splátok hypoték.
Kľúčovým bodom bude zasadnutie ECB, ktoré, ako sme spomenuli, sa očakáva 30. apríla. Tu Rada guvernérov posúdi, či súčasná miera inflačného rizika vyžaduje okamžitú reakciu, alebo či naďalej postačuje vyčkávací prístup. Lagardovej varovanie z Washingtonu pritom naznačuje, že tentokrát je priestor pre nečinnosť podstatne užší ako pri posledných zasadnutiach.
