Premiér SR Robert Fico požiadal Európsku úniu o odloženie systému emisných povoleniek ETS2, a to minimálne do roku 2030. Jeho výzva odznela vo videopríhovore z neformálneho samitu EÚ na Cypre. Slovenská vláda považuje aktuálny termín zavedenia ETS2 za ekonomicky a sociálne nevhodný. Systém by podľa nej v súčasných podmienkach priniesol neúnosné náklady pre domácnosti aj firmy, píšu Aktuality.sk na základe informácií agentúry TASR.
Ide o ďalší príklad rastúceho napätia medzi klimatickými záväzkami EÚ a ekonomickými realitami členských štátov. Slovensko pritom patrí medzi krajiny, ktoré na spomalenie klimatickej legislatívy tlačia opakovane.
Čo je ETS2 a prečo sa o ňom hovorí
ETS2 je druhá generácia európskeho obchodovania s emisnými povoleniami. Na rozdiel od pôvodného systému ETS, ktorý sa vzťahuje na priemysel, energetiku a leteckú dopravu, ETS2 pokrýva emisie oxidu uhličitého aj zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave, teda sektory, ktoré sa týkajú každého spotrebiteľa.
Dodávatelia palív budú povinní nakupovať emisné povolenky, čo sa premietne do vyšších cien benzínu, nafty a vykurovacích palív. Ako sme vás informovali ešte minulý mesiac, systém ETS2 sa priamo dotkne dodávateľov palív, no nepriamo zasiahne každú slovensku domácnosť. Už pri cene povolenky okolo 45 eur za tonu CO2 by pritom mohlo ísť o desiatky až stovky eur ročne navyše, v závislosti od spôsobu vykurovania či intenzity využívania auta.
Pôvodne mal ETS2 nadobudnúť účinnosť v roku 2027. V decembri minulého roku sa však Rada EÚ a Európsky parlament predbežne dohodli na odložení jeho zavedenia o jeden rok, teda na rok 2028. Slovenská klimatická iniciatíva však varovala, že už jednoročný odklad brzdí klimatickú ochranu a zvyšuje neistotu pre investorov. Fico ale napriek tomu teraz žiada ďalší odklad, a to o ďalšie dva roky, teda na rok 2030. Ak by uspel, systém by to odsunulo o tri roky oproti pôvodnému termínu.
Ficove argumenty
Predseda vlády svoju požiadavku odôvodnil kombináciou ekonomických a sociálnych argumentov. „Zavedenie tohto systému prichádza v najmenej vhodný čas a pri súčasných ekonomických a sociálnych podmienkach budú negatívne dosahy znásobené,“ povedal Fico.
Vláda zároveň trvá na zachovaní bezplatných emisných povoleniek pre energeticky náročné odvetvia, a to aj po prípadnom zavedení ETS2. Podľa premiéra nie je možné, aby schéma pružnej štátnej pomoci pre veľké firmy zostala viazaná výlučne na možnosti národných rozpočtov. Takýto prístup totiž vytvára riziko ďalšej ekonomickej nerovnováhy medzi členskými štátmi, keďže bohatšie krajiny budú môcť poskytnúť väčšiu pomoc priemyslu ako chudobnejšie.
Fico tiež avizoval vlastnú iniciatívu. Konkrétne vyzval Európsku komisiu, aby preskúmala možnosti využitia nevyčerpaných európskych fondov na podporu priemyslu. Podľa jeho slov ide o „originálnu slovenskú iniciatívu“, pre ktorú sa mu darí získavať podporu ďalších členských štátov EÚ. Presné názvy týchto krajín však neuviedol. Samit na Cypre podľa premiéra nepriniesol v tejto veci žiadny posun, preto situáciu opätovne pomenoval a zopakoval svoje požiadavky.
Neprehliadnite
Paradox bezuhlíkovej elektriny
Jedným z najsilnejších argumentov premiéra je energetický paradox, v ktorom sa Slovensko nachádza. Až 85 percent všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku tvorí bezuhlíková elektrina, teda jadrová, vodná a z obnoviteľných zdrojov. Krajina úplne opustila výrobu elektriny z hnedého uhlia a je čistým vývozcom elektriny so silnými prepojeniami so susednými krajinami.
Napriek tomu platia slovenské domácnosti a firmy za elektrinu viac ako 100 eur za megawatthodinu, čo Fico označil za paradox a nespravodlivú odmenu za dosiahnutý energetický pokrok.
Preto sa dožadoval opatrení na európskej úrovni. Konkrétne žiadal takzvaný „dekapling“, čiže oddelenie cenotvorby elektriny od ceny zemného plynu. V súčasnosti európsky trh funguje na princípe marginálneho oceňovania: cenu elektriny určuje najdrahší zdroj zaradený do siete, ktorým je práve plyn.
To znamená, že aj lacná jadrová alebo obnoviteľná elektrina sa predáva za cenu odvodenú od drahého plynu, čo systematicky zvyšuje náklady krajín s vysokým podielom bezuhlíkových zdrojov. „Burza v Lipsku nie je pre nás žiadne terno,“ povedal Fico, narážajúc na nemeckú energetickú burzu EEX.
Okrem dekaplingu navrhol aj vytváranie regionálnych búrz pre obchodovanie s elektrinou, ktoré by zohľadňovali národné špecifiká a energetický mix jednotlivých krajín.
Kritika od odborov
Ficova pozícia v tejto problematike má podporu u časti priemyslu a sociálnych partnerov, no naráža na odpor klimatických odborníkov. Slovenská klimatická iniciatíva upozorňuje, že zavedenie ETS2 je nevyhnutné na splnenie záväzkov EÚ v rámci balíka Fit for 55, vrátane zníženia emisií v sektoroch budov a dopravy o 42 percent do roku 2030.
Ďalší odklad by podľa nej brzdil klimatickú ochranu, zvýšil neistotu pre investorov do zelenej infraštruktúry a v dlhodobom horizonte mohol viesť k výraznejším cenovým šokom, než aké by prinieslo postupné zavedenie systému podľa pôvodného plánu.
Carbon Market Watch zároveň varoval, že oslabenie ETS2 by mohlo zvýšiť emisie v príslušných sektoroch o pol miliardy ton CO2, čo by výrazne sťažilo dosiahnutie európskych klimatických cieľov do konca dekády.
Viaceré stredoeurópske krajiny však dlhodobo vyjadrujú obavy z nákladov spojených s klimatickou legislatívou a presadzujú jej spomalenie. Výsledok rokovaní v Bruseli ukáže, či Ficova iniciatíva nájde dostatočnú podporu na to, aby ďalší odklad získal politickú väčšinu, ako aj to, či EÚ bude ochotná znovu ustúpiť ekonomickým argumentom na úkor klimatických záväzkov.
