Ceny pohonných látok na nemeckých čerpacích staniciach pokračujú v raste, a to napriek vládnym opatreniam, ktoré mali zdražovanie spomaliť. V sobotu 4. apríla dosiahol liter nafty v celonemeckom priemere 2,425 eura, čo je o desať percent viac ako predchádzajúca rekordná hodnota. Oznámil nemecký automobilový klub ADAC, referuje spravodajský portál TASR.
Liter benzínu Super E10 stál v ten istý deň 2,184 eura, čím dosiahol tohtoročné maximum a priblížil sa na 1,9 centa k historickému rekordu z roku 2022.
Vojna v Iráne ako hlavná príčina
Prudký nárast cien pohonných látok v Nemecku ani vo zvyšku Európy nie je náhodný. Spúšťačom boli stali americko-izraelské útoky na Irán, ktoré začali koncom februára tohto roku a značne destabilizovali globálny ropný trh. Irán totiž patrí medzi kľúčových producentov ropy. Pre upresnenie, krajiny Perzského zálivu podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry zabezpečujú zhruba 27 percent svetovej produkcie ropy, z ktorej sa vyrábajú aj práve pohonné hmoty.
Obzvlášť citlivým miestom je Hormuzský prieliv, kadiaľ putuje pätina dodávok nafty do Európy. Zvyčajne pritom platí, že každá hrozba pre námorné trasy sa bezprostredne premieta do cien na svetových trhoch.
Eskalácia cien bola v Nemecku obzvlášť prudká. Podľa denníka Bild niektoré čerpacie stanice zdraželi zo dňa na deň o 25 centov za liter benzínu aj nafty, a to aj napriek tomu, že zásoby boli nakúpené ešte za výrazne nižšie ceny. Šéf zväzu čerpacích staníc Herbert Rabl to komentoval tak, že v danom momente nebol žiadny fundamentálny dôvod na zdražovanie, no stanice napriek tomu navyšujú ceny vopred. Inak povedané, prispôsobujú sa cenám, za ktoré budú palivá ešte len dokupovať, píše portál Seznam Zprávy.
Ceny krotia od apríla, zatiaľ neúspešne
Nemecká vláda reagovala na rastúce ceny sériou opatrení schválených v zrýchlenom konaní. Kľúčovým krokom, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2026, je obmedzenie frekvencie zdražovania. Čerpacie stanice môžu navyšovať ceny pohonných látok len raz denne, presne o 12:00, teda v poludnie. Samozrejme, znižovať ceny môžu kedykoľvek. Zákon tiež rozšíril právomoci Spolkového kartelového úradu, ktorý má dohliadať na prípadné zneužívanie trhovej pozície. Limitu prepisovania cien sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
Výsledok je však opačný, ako vláda predpokladala. ADAC upozornil, že ceny pohonných látok rastú aj napriek tomu, že cena ropy medzi 31. marcom a 1. aprílom klesla, čo by za normálnych okolností zdražovanie nijak neopodstatňovalo. Zdá sa však, že ropné spoločnosti využívajú novú situáciu tak, že pri každej poludňajšej príležitosti siahajú na maximálne možné navýšenie s rizikovou prirážkou.
„Obava ADAC sa zjavne naplnila – ropné koncerny v prípade pochybností uplatňujú rizikový príplatok práve preto, že môžu zdražovať pohonné hmoty len raz denne,“ komentuje situáciu priamo ADAC. Pred zavedením opatrenia sa pritom na niektorých staniciach zdražovalo aj 50-krát krát za deň. Zákon teda síce obmedzil to, koľkokrát môžu čerpacie stanice meniť ceny v priebehu jedného dňa, no to súbežne znamená, že prepisy cenoviek sú výraznejšie.
Dáva to logiku. Ak zdvihnete ceny 25-krát o jeden cent, je to pre vodičov pocitovo menej výrazná zmena, než keď by ste naraz zdvihli cenu o 25 centov. Je to de facto to isté, avšak naše mozgy jednoducho vnímajú menšie, no dlhšie zdražovanie priaznivejšie.
Neprehliadnite
Jedno opatrenie nemusí stačiť
Nemecká vláda avizuje ďalšie kroky. Kancelár Friedrich Merz pri interpelácii v Spolkovom sneme naznačil, že sa nebrání ďalším zásahom, pričom sám pripustil, že jeden balík opatrení „nebude stačiť, aby sme ceny zbrzdili natoľko, aby to bolo pre spotrebiteľa opäť únosné,“ píšu Novinky.cz.
Okrem regulácie frekvencie zdražovania nemecká vláda tiež uvoľnila časť štátnych ropných rezerv (podobne ako pred ňou Rakúsko) no ani toto opatrenie zatiaľ ceny nezastavilo, referuje iRozhlas. Odborníci zároveň upozorňujú, že bez riešenia tej hlavnej príčiny, teda upokojenia konfliktu v Iráne a stabilizácie cien ropy, je akákoľvek regulácia na domácej pôde len čiastočným riešením.
Prečo je aj benzín drahší ako inde
Zaujímavosťou je, že pohonné látky sú v Nemecku drahšie ako v okolitých krajinách aj bez vojnového šoku. Príčinou je kombinácia vysokého daňového zaťaženia, ekologickej dane a prevádzkových nákladov čerpacích staníc. Napríklad ešte na jar minulého roku bol rozdiel medzi slovenskou a nemeckou cenou benzínu Super E10 takmer 44 centov na liter, vyplýva z prepočtov ADAC.
Vojenský konflikt v oblasti Perského zálivu však tieto štrukturálne rozdiely ešte väčšmi prehĺbil, pričom analytici upozornili, že ceny by mohli ďalej rásť, ak by sa opätovne sťažil alebo prerušil prechod tankerov cez Hormuzský prieliv.
Vodiči sú zúfalí
Pochopiteľne, rastúce ceny pohonných látok vyvolávajú čoraz silnejší spoločenský tlak v celom Nemecku. Asociácie dopravcov upozorňujú, že vysoké ceny nafty sa rýchlo premietnu do cien prepravy a tým pádom aj do spotrebiteľských cien tovaru v obchodoch.
Podľa viacerých expertov by dokonca mohlo výrazné zdražovanie pohonných látok v kombinácii s ďalšími faktormi dotlačiť nemeckú ekonomiku, ktorá je stále najväčšia v Európe, do recesie. Práve preto sleduje situáciu na čerpacích staniciach nielen automobilový priemysel, ale aj vláda, centrálne banky a ekonómovia po celom kontinente.
Ako je na tom Slovensko
Napriek tomu, že najvyššie ceny sú momentálne v Nemecku a vo Francúzsku, Slovensko nie je voči vývoju imúnne, keďže európske palivové trhy sú navzájom prepojené.
Podľa aktuálnych údajov portálu motoinfo.cz sa ale priemerná cena benzínu Super E10 na Slovensku stále pohybuje výrazne nižšie ako nemecký priemer. V prvom aprílovom týždni to bolo okolo 1,56 eura oproti viac ako 2,10 eura v Nemecku. Táto medzera je dôsledkom nižšieho daňového zaťaženia pohonných látok na Slovensku, no pokiaľ bude konflikt v Iráne pretrvávať, ani slovenské ceny sa pravdepodobne nevyhnú prepisovaniu smerom nahor.
Priaznivá situácia na Slovenských čerpačkách sa pritom môže skončiť oveľa skôr, než by si mnohí želali či očakávali. Štát jednoducho nemá kapacity na to, aby dokázal udržiavať ceny pohonných látok na súčasnej úrovni dlhodobo. Potvrdil to priamo premiér Robert Fico po rokovaní s rafinériou Slovnaft.
Tento nepekný výhľad vyslovil v súvislosti s koncom ropnej núdze. Tú štát vyhlásil preto, že umožnil Slovnaftu požičať si ropu zo strategických rezerv. Slovensko totiž musí podľa pravidiel Európskej únie udržiavať zásoby minimálne na 90 dní a práve návrat tejto požičanej ropy je podmienkou na ukončenie núdzového režimu. Slovnaft z pôžičky v objeme 250 tisíc ton využil 105-tisíc ton a podľa šéfa firmy už väčšinu z tohto objemu stihol vrátiť.
Zrušenie ropnej núdze však automaticky neznamená, že sa ceny palív vrátia na priaznivé hladiny. Doterajšie opatrenia, medzi ktorými vystupujú hlavne duálne ceny (drahšie pre zahraničných, lacnejšie pre domácich) či limit 400 eur na tnakovanie boli skôr dočasnými rešeniami; platiť majú len do polovice apríla.
Vláda pripúšťa, že v dohľadnej dobe môže odklepnúť ďalšie zásahy, no súbežne nemôže vylúčiť, že trh externému tlaku jednoducho neodolá. Inak povedané, ceny pohonných hmôt sa s vysokou pravdepodobnosťou budú prepisovať aj u nás. Kedy a o koľko presne však zatiaľ nie je jasné.
