Elektrina je na Slovensku drahá. Ale prečo? Aj preto, že jej chýba v Maďarsku a v juhovýchodnej Európe. Upozornila na to Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI), ktorá zároveň odmieta, že by ceny u nás zvyšovala nemecká burza, píše spravodajský portál agentúry TASR. Spoločný európsky trh má podľa nej pre Slovensko aj výhody. Tento rok vďaka nemu u nás cena elektriny klesla až na mínus 500 eur za megawatthodinu, čo je historické minimum. Ak chceme lacnejšiu elektrinu, mali by sme viac stavať obnoviteľné zdroje, batérie a siete.
Tvrdenie, že za drahou elektrinou stojí nemecká burza, tento rok zaznelo aj od najvyšších predstaviteľov štátu. Premiér Robert Fico vo februári po neformálnom samite Európskej únie povedal, že elektrina, ktorú kupujú slovenské firmy, sa predáva na burze v Lipsku. Vzápätí navrhol, aby mali krajiny vo východnej časti únie spolu s Talianskom vlastnú burzu. Podobne hovoril aj predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík, podľa ktorého je európsky spôsob tvorby cien pre Slovensko nevýhodný. Slovensko vyrába väčšinu elektriny v jadrových elektrárňach, ktoré sú stabilné a bez emisií, a skutočné náklady na výrobu sú preto oveľa nižšie ako ceny na trhu.
Fico sa k téme vrátil aj v marci po samite v Bruseli. Kritizoval, že Európska komisia neprišla s konkrétnymi návrhmi na zníženie cien, a pýtal sa, prečo má krajina, ktorá vyrába 84 percent elektriny bez emisií a viac jej vyvezie ako dovezie, platiť 110 eur za megawatthodinu.
Slovensko je diaľnica pre elektrinu
Európske trhy s elektrinou sú navzájom prepojené. Elektrina vďaka tomu prúdi z miest, kde je v danej chvíli lacnejšia, tam, kde jej je nedostatok a je drahšia. Pomáha to zabezpečiť dodávky a lepšie využiť elektrárne. Zároveň však môže zdražovať elektrinu v krajinách, ktoré susedia s drahšími trhmi. A presne takou krajinou je podľa Jána Karabu, riaditeľa SAPI, aj Slovensko. Je jedným úsekom pomyselnej diaľnice, po ktorej elektrina prúdi Európou, a preto naša cena citlivo reaguje na to, čo sa deje v iných regiónoch. Karaba zároveň pripomína, že Slovensko má vlastnú obchodnú zónu. Na trhu sa pritom počíta aj s tým, koľko elektriny dokážu siete medzi krajinami preniesť. V tej istej chvíli preto môže byť elektrina u nás drahšia, ale aj lacnejšia ako v Nemecku.
Slovensko vlani vyrobilo 29,8 terawatthodiny elektriny a spotrebovalo 27,5 terawatthodiny. Cez naše siete jej však pretieklo oveľa viac. Z Česka a Poľska sme dovezli takmer 16 terawatthodín a vyviezli sme 18,3 terawatthodiny, z toho 14,7 terawatthodiny do Maďarska a necelé 3 terawatthodiny na Ukrajinu. Vlastný prebytok Slovenska pritom bol len 2,35 terawatthodiny. Veľká časť elektriny teda cez Slovensko len prechádza zo severu na juh a východ.
To, že slovenská a nemecká cena nie sú rovnaké, ukazujú aj čísla z posledných dní. Ročný kontrakt na dodávku elektriny v roku 2027 stál 12. novembra 169,87 eura za megawatthodinu, v Nemecku 152,68 eura a v Česku 160,29 eura. Najdrahší bol v Maďarsku, kde stál 176,69 eura. Elektrina u nás bola teda drahšia ako v Nemecku, ale lacnejšia ako u južného suseda. Na druhej strane, veľmi rýchlo sa to môže zmeniť. Večer 9. novembra stála elektrina na slovenskom trhu počas jednej štvrťhodiny 637,15 eura za megawatthodinu a v Česku dokonca 640,06 eura. Na druhý deň bola priemerná denná cena u nás 410,02 eura, kým o tri dni neskôr už len 196,51 eura. Podľa analytika Libora Lazníčku zo spoločnosti energIQube sa stretlo viacero vecí naraz. V Nemecku slabo fúkalo, solárne elektrárne vyrábali menej ako v lete, ochladilo sa a zdraželi aj plyn a uhlie.

Prebytok za rok neznamená prebytok stále
Návrhy, aby Slovensko vystúpilo zo spoločného trhu a predávalo elektrinu za domáce výrobné náklady, podľa SAPI prehliadajú, ako trh naozaj funguje. Aj krajina, ktorá za rok vyrobí viac elektriny, ako spotrebuje, ju nemusí mať dosť v každej hodine. Slovensko preto elektrinu pravidelne dováža, ale aj vyváža. Prebytky máme napríklad z jadrových elektrární, ktorých výkon sa nedá ľahko znížiť, keď ľudia a firmy spotrebujú menej. Práve spoločný trh nám umožňuje elektrinu dovážať, keď ju potrebujeme, a predávať ju, keď jej máme navyše. Navyše, prepojený trh prináša aj úspory. Európsky regulátor ACER, ktorého členom je aj slovenský ÚRSO, vypočítal, že cezhraničný obchod s elektrinou priniesol v roku 2021 v Európe prínosy približne 34 miliárd eur.
Efekt spoločného trhu je podľa Karabu vidieť aj na Slovensku. Pribúda totiž dní, keď je cena elektriny na trhu nulová alebo dokonca záporná, takže výrobca zaplatí tomu, kto elektrinu odoberie. Podľa údajov štátnej spoločnosti OKTE, ktorá organizuje krátkodobý trh s elektrinou, to bolo tento rok do polovice júla už takmer desať dní. Rekord padol v nedeľu 26. apríla. Na dennom trhu OKTE sa vtedy elektrina medzi 13:45 a 14:15 obchodovala za mínus 500 eur za megawatthodinu. Kto v tom čase elektrinu odoberal priamo z trhu, za ňu nemusel platiť, ale dostal za každú megawatthodinu 500 eur. Bežná domácnosť to však na faktúre nepocíti, pretože platí pevnú cenu podľa zmluvy s dodávateľom. Hranica sa odvtedy ešte posunula. Od 29. mája môže cena na slovenskom trhu klesnúť až na mínus 600 eur za megawatthodinu.
Domácnosti majú pevnú cenu, firmy nie
Domácnosti teda zatiaľ výkyvy na trhu priamo necítia. Približne deväť z desiatich domácností totiž dostáva elektrinu za cenu, ktorú štát dohodol so Slovenskými elektrárňami v memorande. Silová elektrina ich tak stojí asi 72,70 eura za megawatthodinu, pričom táto dohoda platí do konca budúceho roka.
Firmy? Tie sú na tom horšie. Veľkí dodávatelia SPP, ZSE a SSE od novembra zdvihli ceny pre podnikateľov. Pri malých firmách s neregulovanou cenou je elektrina v SPP o 56 percent drahšia ako na začiatku roka.

Čo dobré je, je porovnanie slovenských domácností s inými krajinami Európskej únie. Podľa Eurostatu platili v prvom polroku 2026 za kilowatthodinu 19,85 centa vrátane daní, kým priemer Európskej únie bol 28,32 centa. Pri firmách je znovu to naopak. Slovenské podniky platili 19,37 centa za kilowatthodinu bez DPH, teda viac ako bol priemer únie, ktorý dosiahol 18 centov, aj viac ako firmy v Česku, ktoré platili 16,71 centa.
SAPI mna záver pripomína, že časť podmienok pre nižšie ceny vie Slovensko ovplyvniť samo. Z dlhodobého hľadiska pomôžu investície do lacnejších domácich obnoviteľných zdrojov, do sietí a do ukladania energie. Dôležité je aj to, aby spotrebitelia vedeli elektrinu využívať pružnejšie, teda viac vtedy, keď je jej dosť a je lacná. Karaba konkrétne žiada rýchlejšie a predvídateľné povoľovanie obnoviteľných zdrojov, jasné pravidlá pripájania do sietí a také tarify, ktoré sa oplatí kombinovať s batériami.

