Autobusové stanice bez základného vybavenia by sa mali stať minulosťou. Ministerstvo dopravy SR pripravuje vyhlášku, ktorá zaviaže prevádzkovateľov autobusových staníc spĺňať minimálne štandardy kvality, vrátane krytých nástupíšť, bezbariérového prístupu, klimatizovaných čakární a elektronických informačných tabúľ. Informujú o tom Správy STVR.
Samosprávne kraje na zavedení týchto štandardov trvajú najmä preto, že za využívanie niektorých staníc platia peniaze z verejných zdrojov, pričom kvalita poskytovaných služieb tomu vôbec nezodpovedá.
Problémom však zostáva dátum nadobudnutia účinnosti: medzi krajmi a Zväzom autobusovej dopravy panuje výrazný rozdiel v názoroch na to, koľko času majú prevádzkovatelia na splnenie nových požiadaviek.
Čo presne musia stanice spĺňať?
Novela zákona o verejnej osobnej doprave stanovuje minimálne štandardy na autobusové stanice, pričom vykonávacia vyhláška má tieto štandardy konkretizovať. Podľa aktuálne navrhovaných pravidiel by každá autobusová stanica mala disponovať najmenej tromi vyvýšenými krytými nástupišťami s bezbariérovým prístupom, interiérovou čakárňou s reguláciou teploty a adekvátnou kapacitou pre cestujúcich, elektronickým informačným systémom v reálnom čase a funkčnými toaletami.
Zákon o verejnej osobnej doprave pritom v základnej forme požiadavku spĺňania minimálnych štandardov kvality a bezpečnosti vrátane podmienok pre cestujúcich so zdravotným postihnutím zakotvil už v minulom roku.
Ministerstvo dopravy SR predpokladá, že vyhláška nadobudne platnosť v druhej polovici roku 2026. Hovorkyňa ministerstva Petra Poláčiková zdôraznila, že prevádzkovatelia staníc si v súčasnosti môžu za využívanie infraštruktúry žiadať peniaze aj v prípadoch, kedy stanice nespĺňajú ani základné prevádzkové požiadavky. Po novom bude plnenie minimálnych štandardov podmienkou pre výber poplatkov. To znamená, že ak stanica štandardy nesplní, prevádzkovateľ stratí nárok na úhradu za jej využívanie, no autobusy na nej budú môcť zastavovať aj naďalej.
Platia za ne verejné peniaze
Problém, na ktorý poukazujú samosprávne kraje, má pomerne široký záber. Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka vysvetlil, že dopravcovia objednávajúci autobusové linky platia za vjazd na stanicu (od niekoľkých centov až po niekoľko eur za každý príchod autobusu), pričom tieto náklady sa financujú z verejných rozpočtov žúp. V praxi to znamená, že daňoví poplatníci prispievajú na prevádzku staníc, ktoré im neposkytujú ani základný komfort.
BSK uvádza aj konkrétny prípad. Autobusová stanica Nivy v Bratislave, pôvodne prezentovaná ako moderný terminál 21. storočia, prišla v nedávnom období o polovicu odchodových nástupíšť, 75 percent výstupíšť a takmer 70 percent parkovacích miest pre autobusy.
Napriek radikálnemu zníženiu kapacity prevádzkovateľ (súkromná spoločnosť Slovak Lines) zvýšil poplatky za využívanie stanice.
Podľa BSK sú poplatky za využívanie Nív neúmerne vysoké a stanica sa pre dopravcov stala finančne neúnosnou záťažou, pričom kraj vyzval majiteľa, aby prehodnotil svoju cenovú politiku.
Neprehliadnite
Postoj.sk uvádza, že problém Autobusovej stanice Nivy má skôr systémový charakter. Stanica je v súkromných rukách a verejná správa naň nemá priamy dosah. Práve to je situácia, ktorú by zavedenie minimálnych štandardov aspoň čiastočne riešilo. Bratislavský kraj pritom upozorňuje, že zlá situácia na Nivách nie je výsledkom rozhodnutí samosprávy, ale dôsledkom krokov súkromného prevádzkovateľa.
Šesť mesiacov, alebo tri roky?
Na samotnom obsahu minimálnych štandardov existuje medzi ministerstvom, krajmi a Zväzom autobusovej dopravy v zásade zhoda. Sporným bodom zostáva hlavne termín, dokedy majú prevádzkovatelia povinnosť tieto štandardy splniť.
Pochopiteľne, samosprávne kraje požadujú čo najkratší možný termín. Najviac by privítali scenár, v ktorom by štandardy platili okamžite, no ako kompromisné riešenie navrhujú šesť mesiacov. Zväz autobusovej dopravy sa naopak odvoláva na reálne časové nároky spojené so stavebnými konaniami a technickými úpravami staníc.
Prezident zväzu Peter Sádovský vysvetlil, že stavebné konania sú dlhý proces a šesť mesiacov bude pravdepodobne príliš málo času. Preto zväz navrhol tri roky s tým, že je otvorený určitému skráteniu. Diskusie o kompromisnom termíne stále prebiehajú a ministerstvo dopravy vypracúva záväzný text vyhlášky, ktorý by mal tento spor definitívne uzavrieť.
Sťažujú sa aj cestujúci
Stav mnohých autobusových staníc na Slovensku dlhodobo vyvoláva kritiku cestujúcich. Portál STVR uvádza, že medzi stanice, ktoré cestujúci negatívne hodnotia, patria napríklad tie v Martine či v Nových Zámkoch, čo sú stanice, ktoré obsluhujú značný počet ľudí, no napriek tomu nespĺňajú ani základné štandardy komfortu.
Problém pritom má aj bezpečnostný a sociálny aspekt. Stanice bez bezbariérového prístupu sú pre ľudí so zdravotným postihnutím alebo rodičov s kočíkmi prakticky nepoužiteľné, zatiaľ čo chýbajúce elektronické informačné tabule nútia cestujúcich spoliehať sa výhradne na papierové cestovné poriadky alebo aplikácie v mobile, čo nie je dostupné riešenie pre každého.
Čo môžeme očakávať
Zavedenie minimálnych štandardov bude mať dva hlavné dôsledky. Po prvé, prevádzkovatelia staníc, ktoré štandardy nesplnia, stratia nárok na výber poplatkov od dopravcov, čím sa zníži finančné zaťaženie krajov z verejných rozpočtov za nevyhovujúcu infraštruktúru.
Po druhé, cestujúci by mali postupne získať jasne definovanú úroveň komfortu, na ktorú budú mať nárok na každej autobusovej stanici na Slovensku, a to bez výnimky.
BSK ale varuje, že samotné zavedenie štandardov nestačí. Rovnako dôležitá je ich vymáhateľnosť. Pri staniciach v súkromných vlastníctve, ako je tomu v prípade Nív v Bratislave, pôjde o to, či má verejná správa reálne nástroje na presadenie legislatívnych požiadaviek voči súkromným prevádzkovateľom. Výsledok tohto testu ovplyvní nielen kvalitu autobusovej infraštruktúry, ale aj dôveru cestujúcich vo verejnú dopravu ako takú.
