Asi každý sa už niekedy stretol s tým, že otvoril chladničku, vybral svoj obľúbený jogurt, no nakoniec ho s hnevom hodil do koša kvôli premeškanom dátume spotreby. Je to bežný a na prvý pohľad pochopiteľný scenár. V skutočnosti sa však takýmto prístupom môžete zbytočne pripravovať nielen o pochúťky, ale hlavne o peniaze. Minimálny dátum spotreby totiž neznamená to, čo si väčšina myslí.
Toto je len jeden z faktorov, ktoré vedú k nadmernému plytvaniu potravín. Ide pritom o problém, ktorý majú aj v Slováci, a to v oveľa väčšej miere, než by ste si mysleli. Len v našej malej krajine sa podľa odhadov ročne vyhodí viac ako 250-tisíc ton potravín, pričom na jedného obyvateľa pripadá zhruba 111 kilogramov vyhodeného jedla každý jeden rok, upozorňuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Často je dôvodom práve domnienka, že je potravina pokazená. Nie všetky potraviny sú však po dátume minimálnej spotreby skutočne pokazené, veľká časť z nich by sa ešte dala bezpečne skonzumovať.
Kľúčovou príčinou tohto problému, ako ste už zrejme pochytili, je nepochopenie označení na obaloch, konkrétne rozdiel medzi pojmami “minimálna trvanlivosť” a “spotrebujte do”. Tieto dve frázy znejú podobne, no v skutočnosti majú veľmi odlišný význam, a to ako z praktického, tak aj právneho a bezpečnostného hľadiska.
Čo znamená “spotrebujte do”
Označenie „spotrebujte do“ sa používa pri potravinách, ktoré sú z mikrobiologického hľadiska rýchlo sa kaziacimi výrobkami, teda pri tých, ktoré môžu po uplynutí stanoveného dátumu predstavovať priame zdravotné riziko.
Zvyčajne ide o čerstvé mäso, ryby, niektoré mliečne výrobky alebo chladenou cestou pripravované pokrmy, ako uvádza portál Dostupný advokát. Po uplynutí dátumu „spotrebujte do“ sa potravina nesmie konzumovať, a čo je dôležité, nesmie sa ani ďalej predávať. Predaj takéhoto výrobku je priamym porušením zákona.
Ide teda o dátum, ktorý sa týka predovšetkým bezpečnosti spotrebiteľa, nie iba kvality výrobku.
Treba tiež pochopiť, že európska legislatíva, presnejšie nariadenie EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, tieto pravidlá zjednocuje pre všetky členské krajiny. To znamená, že rovnaké označenie a rovnaký právny záväzok platí v Španielsku, Nemecku aj na Slovensku.
Jednotlivé štáty môžu pravidlá doplniť maximálne o národné špecifiká, napríklad jazykové požiadavky alebo detaily kontrol, no základ zostáva nezmenený.
Čo znamená “minimálna trvanlivosť do”
Označenie „minimálna trvanlivosť do“ je zásadne odlišné. Nejde o dátum vyjadrujúci lehotu bezpečnej konzumácie, ale o dátum vyjadrujúci kvalitu. Ako vysvetľuje Európska komisia, výrobca ním jednoducho garantuje, že do tohto dátumu si potravina za správnych podmienok skladovania zachová všetky pôvodné vlastnosti, napríklad chuť, vôňu, textúru a nutričné hodnoty.
Po uplynutí tohto dátumu potravina nemusí byť nutne skazená či zdraviu škodlivá. Môže mať mierne zmenené vlastnosti, ale pri správnom skladovaní a zachovanom obale je vo väčšine prípadov stále bezpečná na konzumáciu.
Toto označenie nesú trvanlivejšie potraviny, napríklad sušienky, cestoviny, konzervy, múka, cukor, káva, čaj, med alebo sušené strukoviny. Všetky tieto potraviny majú pri správnom skladovaní reálnu životnosť podstatne dlhšiu, než hovorí dátum na obale. Konkrétne med v uzavretej nádobe pri izbovej teplote vydrží prakticky naveky, no na obale ho výrobca musí označiť dátumom minimálnej trvanlivosti.
Európska komisia preto v poslednom období aktívne diskutuje o možnosti zrušiť povinnosť uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti práve pri kategóriách potravín, u ktorých ide o čisto formálny údaj bez reálneho dopadu na bezpečnosť.
Neprehliadnite
Slováci plytvajú ako milionári
Paradoxom na Slovensku je, že zatiaľ čo sa mnohí sťažujú na nízke platy či vysoké ceny v obchodoch, často tí istí ľudia vyhadzujú jedlo úplne zbytočne a vo veľkom.
Pre lepšiu predstavu, každý piaty slovenský spotrebiteľ otvorene priznáva, že v domácnosti plytvá potravinami, hoci skutočný podiel je pravdepodobne ešte vyšší. Väčšina ľudí si totiž ani neuvedomuje, že plytvá.
Mnohých asi neprekvapí, že najčastejšie vyhadzovanými potravinami na Slovensku sú chlieb a pečivo. Na to sa podľa ministerstva pôdohospodárstva priznáva až 35 percent domácností. Pečivo je asledované zvyškami uvareného jedla, zeleninou a ovocím.
Priemerná slovenská domácnosť pritom ročne vyhodí potraviny v hodnote okolo 150 eur, čo je suma, ktorú väčšina ľudí pri bežnom nakupovaní vôbec neregistruje.
Ešte zarážajúcejšie sú čísla, ktoré platia v rámci celej Európskej únie (EÚ). Podľa odhadov Európskej komisie sa každoročne v členských štátoch vyhodí zhruba 88 miliónov ton potravín, čo v prepočte vychádza na 179 kilogramov odpadu na každého jedného obyvateľa, píše Euractiv.
A čo navyše, až 10 percent z tohto čísla, teda zhruba 9 miliónov ton ročne, priamo súvisí práve s nepochopením dátumového označenia na obaloch, čo potvrdzuje aj štúdia, ktorú zverejnil portál Food Engineering. Ide o enormné množstvo jedla, ktoré skončí v koši nie preto, že je pokazené, ale preto, že spotrebiteľ jednoducho neporozumel tomu, čo je na etikete.
Čo s tým robí Potravinárska komora
Späť na Slovensko, Potravinárska komora Slovenska (PKS) na tento problém zareagovala spustením rozsiahlej vzdelávacej kampane. Okrem edukačného webu a príspevkov na sociálnych sieťach pripravila PKS aj tlačenú brožúru.
Tvárou kampane je Petra Tóthová, cukrárka a porotkyňa televíznej šou Pečie celé Slovensko, a záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré ho podporilo aj finančnou dotáciou.
Riaditeľka PKS Jana Venhartová zdôraznila, že správne porozumenie označovaniu potravín je jedným z najjednoduchších krokov, ktoré môže každý urobiť sám: „Je to zároveň krok, ktorý znižuje výdavky na potraviny, čo je v čase rastúcich cien potravín argument, ktorý osloví každého,“ uviedla podľa STVR.
Kampaň sa zameriava aj na praktické tipy, ako správne skladovať potraviny, ako ich využiť po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a ako nakupovať tak, aby vznikalo čo najmenej odpadu.
