Približne 1 300 slovenských obcí nemá žiadnu predajňu potravín. Ministerstvo pôdohospodárstva preto pripravuje štátnu schému pomoci, z ktorej by mohla nová prevádzka dostať necelých 27-tisíc eur ročne. Obchodníci návrh vítajú a ako vzor uvádzajú Česko, kde podobný program funguje od roku 2021. Informuje o tom STVR.
Podľa údajov Zväzu obchodu SR je na Slovensku približne 1 300 obcí, v ktorých nie je žiadna predajňa potravín. Ide najmä o malé obce s menej ako 500 obyvateľmi, ktoré ležia prevažne na východe a v strede krajiny. Ľudia z nich tak musia za nákupom dochádzať do susednej obce alebo do mesta. Mnohé to doteraz riešili pojazdnými predajňami, ktoré však zvyčajne chodia len v určité dni, takže ich nie každý stíha.
Malých obcí je pritom na Slovensku celkom veľa. Z takmer 3 000 miest a obcí má približne 1 100 menej ako 500 obyvateľov. A práve v nich sa obchod udržiava najťažšie, a to z prostého dôvodu. Zákazníkov je málo.
Už v roku 2021 sa odhadovalo, že kamennú predajňu nemá 839 obcí, z ktorých väčšina mala od 200 do 500 obyvateľov. Vtedy sa hovorilo o pilotnom projekte takzvaných integrovaných centier. Tie mali okrem potravín ponúkať napríklad voľnopredajné lieky a poštové služby. Odhady z rokov 2021 a 2026 sú z rôznych zdrojov, takže sa nedajú úplne presne porovnať. Je ale zrejmé, že problém za tie roky nezmizol. Štátnu podporu obchodov na vidieku sľubovala pred parlamentnými voľbami v roku 2023 aj strana Hlas-SD. Jej expert Michal Kaliňák vtedy uviedol, že v takzvaných potravinových púšťach žije približne 350-tisíc ľudí. Strana chcela podporovať kamenné obchody aj pojazdné predajne.
Nová štátna schéma
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) teraz predstavil konkrétny návrh. Schéma pomoci je určená pre obce, z ktorých musia ľudia do potravín dochádzať viac ako päť kilometrov alebo 30 minút autobusom. Na jednu prevádzku ministerstvo počíta s necelými 27-tisíc eurami na rok, pričom peniaze majú pomôcť aj s jej založením. Takáč verí, že sa už v budúcom roku prihlásia prví prevádzkovatelia. Podpora pritom má byť súčasťou budúcoročného štátneho rozpočtu.
Nové predajne by pritom nemuseli ponúkať len potraviny. Podľa ministerstva by mohli predávať aj drogériu alebo poskytovať poštové služby. Pre malú obec by tak jeden obchod mohol nahradiť viacero služieb. Suma 27-tisíc eur v prepočte na mesiac vychádza na 2 250 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou 915 eur stojí zamestnávateľa v tomto roku približne 1 246 eur mesačne. Dotácia by teda pokryla mzdu jedného predavača a ešte by časť zostala na ďalšie náklady.
Obchodníci súhlasia, no starostovia sú opatrní
Obchodníci návrh skôr vítajú. Upozorňujú, že na Slovensku stále žije veľa ľudí bez dostupnej predajne potravín. Prezident Zväzu obchodu Filip Kasana ozrejmil, že obchody v menších obciach postupne zanikajú, pretože nedokážu pokryť rastúce náklady. Obchodníci sa vraj so štátom zhodli na tom, že je potrebné systémové riešenie so štátnou podporou. Ideálne by sa doň mali aktívne zapojiť aj samosprávy. Zväz obchodu už v minulosti vyzýval agrorezort, aby problém riešil podľa českého vzoru.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik je zase skôr zdržanlivejší. Neočakáva, že sa obchody podarí otvoriť všade. Verí však, že schéma pomôže aspoň tam, kde je problém najväčší. Podľa Božika majú všetky obce pod 500, prípadne pod 300 obyvateľov rovnaký problém. Obchod v nich nepredá toľko tovaru, aby sa udržal a zaplatil mzdu čo i len jedného zamestnanca. Práve tento rozdiel by mala vyrovnať štátna dotácia.
Kraje pomáhajú pojazdnými predajňami
Kým štát pripravoval vlastné riešenie, niektoré kraje začali konať na vlastnú päsť. Najďalej zašiel Prešovský samosprávny kraj, kde je problém mimoriadne citeľný. Už v roku 2024 tam bolo 121 obcí bez kamennej predajne potravín, v ktorých žilo viac ako 25-tisíc ľudí. Kraj preto podporuje obce, do ktorých chodia pojazdné predajne. V roku 2025 si 56 obcí rozdelilo 27-tisíc eur a služba pomáhala viac ako 11-tisíc ľuďom. Tento rok kraj na výzvu vyčlenil 60-tisíc eur pre 62 obcí v deviatich okresoch. Príspevok pre jednu obec zároveň zdvojnásobil z 500 na 1 000 eur. Pre porovnanie, celý vlaňajší krajský program stál toľko, koľko má dostať jediná nová predajňa zo štátnej schémy.
Ako to funguje v Česku
Česko rieši podobný problém od roku 2021 programom Obchůdek 2021+. Ministerstvo priemyslu a obchodu v ňom posiela peniaze krajom a tie z nich podporujú predajne v obciach do 1 000 obyvateľov. Obchod, ktorý je v obci osamotený, môže v jednej výzve získať až 130-tisíc korún (približne 5 358 eur). Na piatu výzvu, ktorá sa začala v januári 2026, vyčlenil rezort 50 miliónov korún (približne 2,06 milióna eur).
Výzvy sa opakujú každý rok, a preto podpora ide z veľkej časti tým istým obchodom. V prvej výzve dostalo peniaze 428 predajní v 11 krajoch. V druhej to bolo 599 predajní a v tretej 614, v oboch prípadoch v 13 krajoch. V doterajších výzvach poskytlo ministerstvo krajom do októbra 2025 takmer 126 miliónov korún (približne 5,19 milióna eur).
Český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček hovorí, že do projektu sa zapojili všetky české kraje. Podľa neho takto obsluhujú približne 250-tisíc obyvateľov cez zhruba 650 malých obchodíkov. Obchodníci uvádzajú, že vďaka programu sa na českom vidieku udržalo viac ako 1 600 prevádzok. Keď si to porovnáme, slovenské ministerstvo počíta s necelými 27-tisíc eurami na prevádzku ročne, teda zhruba s 5-násobkom maximálnej sumy z českej výzvy. Slovenská schéma má však podľa ministra pokryť aj založenie nových predajní, kým česká podporuje hlavne prevádzku tých, ktoré už fungujú.
Trvá to už dlho
Na Slovensku ide o problém, ktorý sa nerieši už celé desaťročia. Či štátna schéma pomôže, ukáže až budúci rok, keď sa uvidí, koľko prevádzkovateľov naozaj prejaví záujem o peniaze. Ak by sa napríklad prihlásilo 100 predajní, štát by za ne ročne zaplatil približne 2,7 milióna eur. Pre ľudí v malých obciach by to bola obrovská zmena k lepšiemu, keďže by už nemuseli čakať ani na pojazdnú predajňu, ani na najbližší autobus do mesta.
