Rast spotrebiteľských cien na Slovensku sa v septembri držal na úrovni 3,1 percenta, rovnako ako v auguste. Ide o najnižšiu hodnotu za posledných 21 mesiacov. Za miernym rastom stoja najmä potraviny, ktoré však zlacneli už štvrtý mesiac po sebe. Opačným smerom ťahá doprava, keďže pohonné látky sú v medziročnom porovnaní drahšie o 22,2 percenta.
Podľa Štatistického úradu SR sa ceny tovarov a služieb v septembri oproti augustu zvýšili o 0,2 percenta, čo je najvyšší medzimesačný rast za posledné štyri mesiace. Medziročná inflácia zostala na 3,1 percenta a spolu s augustom ide o najnižšiu hodnotu od januára 2025. Za prvých deväť mesiacov tohto roka boli spotrebiteľské ceny medziročne vyššie v priemere o 3,5 percenta, informujú Aktuality.
Užitočný pohľad však ponúkajú aj ďalšie ukazovatele. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny regulované štátom ani ceny potravín a energií náchylné na výkyvy, dosiahla v septembri 1,5 percenta, čistá inflácia 3,3 percenta. Medzimesačne jadrová inflácia stúpla o 0,1 percenta a čistá o 0,4 percenta. Pomerne nízka jadrová inflácia naznačuje, že tlak na rast cien aktuálne neprichádza zo širokej časti ekonomiky, ale hlavne z niekoľkých konkrétnych položiek.
Potraviny boli lacnejšie už štvrtý mesiac po sebe
Infláciu brzdí najmä skupina potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny v nej medzimesačne klesli o 1 percento, už štvrtý mesiac po sebe a v siedmich z deviatich tohtoročných mesiacov. Septembrový pokles bol zatiaľ tretí najvýraznejší v tomto roku. Samotné potraviny zlacneli tiež o 1 percent, oproti augustu boli dostupnejšie v šiestich z deviatich potravinových zložiek. Najviac pomohlo zlacnenie ovocia o 4,4 percenta, mlieka o 2,2 percenta a obilnín vrátane chleba o 1,4 percenta. V medziročnom porovnaní ide o jedinú skupinu, v ktorej sú ceny nižšie ako pred rokom, a to o 3,2 percent.
Slovenský vývoj sa tu výrazne odlišuje od eurozóny, keďže podľa rýchleho odhadu Eurostatu boli potraviny, alkohol a tabak v eurozóne medziročne drahšie o 1,4 percenta. Aj Národná banka Slovenska koncom minulého mesiaca pripisovala priaznivejší vývoj cien v tomto roku najmä potravinám.
Ceny nahor ťahá doprava
Opačne sa vyvíjali ceny v doprave. Medzimesačne stúpli o 2,1 percenta, najmä pre zdraženie pohonných látok, ktoré poskočili o 5,5 percenta. Medziročne sú ceny v doprave vyššie o 9,1 percenta, čo je najviac zo všetkých skupín. V tomto roku ide o ich druhý najrýchlejší rast. Oproti minuloročnému septembru sú pohonné látky rdrahšie až o 22,2 percent. Dvojciferný medziročný rast trvá od apríla, vyšší bol naposledy v septembri 2022. Medziročne zdraželi aj kuriérske služby, rast cien v doprave naopak tlmilo zlacnenie leteckej dopravy. Okrem potravín boli medziročne vyššie ceny vo všetkých zvyšných 12 skupinách, od 0,7 percenta pri odevoch a obuvi po spomínaných 9,1 percenta v doprave.
Ako asi viete, drahšie palivá úzko súvisia s vývojom na trhu s ropou. Podľa americkej Energetickej informačnej agentúry (EIA) cena ropy Brent v treťom štvrťroku postupne rástla, ako trhy reagovali na obnovené vojenské údery na Blízkom východe. Na začiatku júla stál barel na termínovom trhu 72 dolárov (64,31 eura), 23. júla prekročil 100 dolárov a 15. septembra vyvrcholil na 109 dolároch (97,36 eura). Promptné ceny vtedy vystúpili až na 132 dolárov (117,91 eura). V posledných dvoch septembrových týždňoch sa ropa obchodovala v priemere okolo 104 dolárov (92,90 eura) za barel. K rastu prispeli aj vyostrenie útokov na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe a v Rusku, výpadky dodávok zo Saudskej Arábie a pomalšie uvoľňovanie strategických rezerv USA. Cena ropy sa tak počas leta zvýšila o viac ako 40 percent.
Sme pod priemerom eurozóny
V porovnaní s eurozónou sme však na tom celkom dobre. Medziročná inflácia v eurozóne podľa Eurostatu v septembri zrýchlila z 3,2 percenta na 3,8 percenta, pričom energie zdraželi o 18,8 percenta a služby o 3,2 percenta. Harmonizovaná inflácia na Slovensku podľa rovnakého odhadu dosiahla 3,1 percenta. Nižšiu hodnotu malo len päť krajín eurozóny, a to menovite Malta (2,4 percenta), Fínsko (2,6 percenta), Lotyšsko (2,9 percenta), Estónsko a Holandsko (obe 3 percentá). Najvyššiu infláciu hlásila Litva (6,1 percenta), nasledovaná Bulharskom (5,6 percenta) a Cyprom s Luxemburskom (obe 5,2 percenta).
A celkom dobré správy máme aj pri vyhliadkach na najbližšie mesiace. Národná banka Slovenska (NBS) v septembrovej prognóze znížila odhad tohtoročnej inflácie zo 4 percent na 3,6 percenta. Na rok 2027 však výhľad zvýšila na 3,1 percenta a na rok 2028 na 3,8 percenta. Guvernér Peter Kažimír za kľúčový faktor považuje vývoj cien energií. Vyššie ceny energií sa totiž postupne prenášajú do celej ekonomiky. Rast HDP v tomto roku NBS odhaduje na 0,8 percenta, v roku 2027 na 1,9 percenta a v roku 2028 na 2,7 percenta.
Doterajší priemer za deväť mesiacov (3,5 percenta) zatiaľ zodpovedá tomu, že by inflácia za celý rok mohla skončiť blízko prognózy centrálnej banky.
