Americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder varoval, že európske pokuty a prísna regulácia amerických technologických gigantov môžu mať vážne dôsledky pre zapojenie Európy do ekonomiky umelej inteligencie. Varovanie prichádza v čase, keď za posledný rok EÚ udelila americkým firmám pokuty presahujúce štyri miliardy eur. Informuje o tom server TechSpot.
Puzder: Bez našej AI ste mimo hry
Napätie medzi Washingtonom a Bruselom v otázkach regulácie digitálneho priestoru sa v poslednom období značne vyostrilo. Veľvyslanec USA pri Európskej únii Andrew Puzder odkázal, že Európa si nemôže dovoliť regulovať americké technologické spoločnosti z kontinentu preč.
„Ak sa chce Európska únia zapojiť do ekonomiky umelej inteligencie, bude potrebovať dátové centrá, dáta a prístup k americkému AI hardvérovému zásobníku. A to nezíska, ak bude prílišne regulovať a presúvať cieľové kolíky pravidiel,“ povedal Puzder. „Práve tieto spoločnosti vám môžu priniesť dáta, dátové centrá a americký AI hardvér. Ak ich vyregulujete z kontinentu, nebudete súčasťou ekonomiky umelej inteligencie,“ dodal.
Americký prezident Donald Trump sa podobnými hrozbami voči EÚ netají dlhodobo. Ešte v auguste minulého roku pohrozil clami a exportnými obmedzeniami voči všetkým krajinám, ktorých dane, právne predpisy a regulácie cielene poškodzujú americké firmy. Trump vtedy zdôraznil, že Amerika a americké technologické spoločnosti už nebudú „rohožkou ani pokladničkou sveta.“
Miliardové pokuty
Za posledných dvanásť mesiacov pritom EÚ poskytla Washingtonu dostatok argumentov pre tieto vyhlásenia. Najmastnejšia pokuta prišla v septembri 2025, kedy Európska komisia udelila spoločnosti Google pokutu vo výške 2,95 miliardy eur (3,3 miliardy dolárov) za zneužívanie dominantného postavenia v oblasti online reklamy, konkrétne za uprednostňovanie vlastných služieb na úkor konkurentov, inzerentov a vydavateľov, informuje bizbrief.ie.
Nie dlho predtým, presnejšie v apríli 2025, dostala spoločnosť Apple pokutu 500 miliónov eur (568 miliónov dolárov) podľa nariadenia o digitálnych trhoch (DMA) za pravidlá App Store, ktoré obmedzovali vývojárov. Aj spoločnosti Meta bola v rovnakom období udelená pokuta 200 miliónov eur (227 miliónov dolárov) za jej model súhlasu s využívaním dát.
Francúzsky dozorný orgán CNIL sa pridal pokutou 325 miliónov eur voči Googlu za reklamy v Gmaile a zlyhania pri správe cookies súhlasov. V decembri 2025 zasa Európska komisia uložila pokutu 120 miliónov eur platforme X za klamlivé overovanie účtov a nedostatočnú transparentnosť reklamy podľa nariadenia o digitálnych službách (DSA), o čom informoval Bloomberg.
EÚ trvá na svojom
Napriek kritike zo strany USA európska strana ostáva pri svojom postoji. Šéfka ochrany hospodárskej súťaže EÚ Teresa Ribera zdôraznila, že každá firma pôsobiaca na európskom trhu musí dodržiavať európske zákony a rešpektovať európske hodnoty.
EÚ sa tým odvoláva na princíp suverenity vlastného regulačného prostredia, podobne ako USA striktne presadzujú vlastné antitrustové pravidlá voči zahraničným firmám na americkom trhu.
Neprehliadnite
Celý spor pritom odkrýva hlbší strategický konflikt. USA tvrdia, že európska regulácia je v skutočnosti kamuflovaný ekonomický protekcionizmus, pretože sankcie dopadajú takmer výlučne na americké firmy. EÚ naopak argumentuje, že ide o ochranu hospodárskej súťaže, spotrebiteľov a základných práv.
Veľvyslanec Puzder varoval, že čínske technologické firmy sa na európsku reguláciu neohliadajú a budú v AI pretekoch naďalej zrýchľovať.
Snapchat pod lupou
A spory rozhodne nekončia, najnovší sa týka platformy Snapchat. Európska komisia tento týždeň oznámila zahájenie formálneho vyšetrovania, či platforma dodržiava DSA v oblasti ochrany detí na internete. Vyšetrovanie sa zameriava na systémy overovania veku, ochranu detí pred nezákonnými produktmi ako drogy alebo elektronické cigarety a transparentnosť algoritmov.
Táto iniciatíva nadväzuje na sériu krokov Komisie smerujúcich k prísnejšej ochrane maloletých v digitálnom priestore, do ktorej boli zahrnuté aj platformy YouTube a obchody s aplikáciami od Apple a Google.
Čo bude ďalej
Ak by sa napätie medzi USA a EÚ vyostrilo natoľko, že by americké firmy obmedzili investície do európskej digitálnej infraštruktúry, dopadlo by to na dostupnosť cloudových služieb, AI nástrojov a dátových centier aj v strednej Európe. Slovenské firmy a verejná správa, výrazne závislé od amerického cloudového softvéru, by takúto zmenu pocítili bezprostredne (negatívne).
Otázka, ktorá visí vo vzduchu, je, či bude EÚ ochotná zmierniť svoju „regulačnú agresivitu“ v záujme zachovania prístupu k americkej AI infraštruktúre, alebo sa vydá cestou väčšej technologickej samostatnosti.
