Nvidia podľa denníka Wall Street Journal počas leta tlačila na ďalšie dohody, v ktorých finančne podporovala vlastných zákazníkov, aby sa zbavila prebytku čipov objednaných u TSMC. Vyplýva to z profilu Colette Kress, ktorá firmu dočasne vedie po odchode Jensena Huanga. Kress mala mať z rozsahu týchto dohôd obavy a Huang ju podľa zdrojov denníka zhadzoval. TechSpot z toho vyvodzuje, že Nvidia takto udržiavala vysoké ceny grafických kariet.
Profil Colette Kress vyšiel vo Wall Street Journal tento týždeň pod názvom “Pred svojím odchodom Jensen Huang zhadzoval manažérku, ktorá ho nahrádza”. Kress je finančnou riaditeľkou Nvidie od roku 2013. Vo štvrtok 12. novembra ju predstavenstvo poverilo dočasným vedením firmy, keďže Huang v ten deň s okamžitou platnosťou odstúpil z funkcie výkonného riaditeľa aj z predstavenstva. Dôvod firma neuviedla. Vieme však, že tomu predchádzali správy o jeho mimomanželských vzťahoch, z ktorých jeden mal byť so ženou podozrivou z práce pre čínsku rozviedku.
Problém menom kruhové financovanie
Nvidia už dlhšie čelí kritike, že umelo predlžuje boom umelej inteligencie. Princíp je pritom pomerne jednoduchý. Firma investuje peniaze do spoločností, ktoré od nej kupujú čipy, alebo im ručí za úvery. Tieto firmy potom za peniaze, ktoré im Nvidia pomohla získať, kupujú jej čipy. Nvidii tak rastú tržby, no časť dopytu v skutočnosti financuje ona sama. Kritici to preto nazývajú kruhovým financovaním. Niektorí toto počínanie dokonca prirovnali k americkej energetickej firme Enron, ktorá pred svojím krachom v roku 2001 nezákonne skrývala dlhy.
Kolaborantom mala byť aj OpenAI. Nvidia pred rokom v septembri oznámila, že do tejto firmy investuje až 100 miliárd dolárov (90,5 miliardy eur). Koncom júla tohto roka Wall Street Journal napísal, že Nvidia rokuje aj o tom, že bude ručiť za financovanie obrovského komplexu dátových centier s výkonom 10 gigawattov v štáte Ohio, ktoré si prenajíma OpenAI, a to do výšky 250 miliárd dolárov (226 miliárd eur). O ďalších až 350 miliardách dolárov sa malo rokovať na nákup čipov.
Finančná riaditeľka mala obavy z rozsahu dohôd s poskytovateľmi cloudu a firmami ako OpenAI. Nvidia v nich však napriek tomu pokračovala a od polovice roka tlačila na ďalšie kontrakty. Dôvodom mala byť lavína čipov, ktoré si objednala u taiwanskej TSMC, najväčšieho zmluvného výrobcu čipov na svete. Dohody so zákazníkmi mali tento prebytok pohltiť. V lete si však vo firme začali klásť otázku, či to už nie je len umelé naťahovanie, respektíve žmýkanie krízovej situácie. Práve vtedy mal Huang na stretnutí povedať, že Kress pôsobí ako vyľakaná srna v svetle reflektorov. Povedal tiež, že je finančnou riaditeľkou, ktorá len podáva správy, a nie človekom, ktorý mu pomôže určiť stratégiu alebo robiť rozhodnutia. Dnes už vieme, že tieto slová, ak teda naozaj padli, veľmi dobre nevypálili.
Nvidia potom začala niektoré dohody spomaľovať, osekávať alebo rovno pozastavovať. Týkalo sa to aj záruky pre OpenAI. V polovici augusta Wall Street Journal napísal, že Nvidia ju znížila z 250 na menej ako 120 miliárd dolárov (109 miliárd eur) a ručiť má zatiaľ len za časť projektu v Ohiu. Firma tým údajne reagovala na obavy investorov z toho, aké veľké riziko berie na svoje plecia. Akcie Nvidie po prvej správe o záruke klesli o päť percent. Zasekla sa aj pôvodná investícia do OpenAI za 100 miliárd dolárov, keď o nej niektorí ľudia v Nvidii začali pochybovať.
OpenAI pritom nie je jediná firma, Nvidia podľa The Next Web minula len v prvých štyroch mesiacoch tohto roka viac ako 40 miliárd dolárov (36 miliárd eur) na podiely v iných firmách. Vlastní napríklad akcie SpaceX, Intelu či spoločnosti Nebius, ktorá prevádzkuje dátové centrá pre umelú inteligenciu.
Príbeh o polievke
Keď sa dohody začali utlmovať, Huang sa podľa TechSpotu obával o hodnotu firmy na burze. Pomer ceny akcií Nvidie k jej ziskom totiž výrazne zaostával za inými veľkými technologickými firmami. Na konferencii v Berlíne potom veľkým zákazníkom rozprával príbeh o rušnom japonskom stánku s polievkou. Keď si po dlhom čakaní v rade pýtal druhú porciu, predavač mu ju odmietol dať, pretože mal veľa zákazníkov a málo polievky. Huang tým zrejme chcel ukázať, aké dôležité je mať veľa rôznych zákazníkov a udržiavať vysoké ceny.
Najviac platia hráči
Pre bežných ľudí sa celá vec prejavuje najmä na cenách. Dátové centrá pre umelú inteligenciu odčerpávajú výrobné kapacity pamätí DRAM a NAND, z ktorých sa vyrábajú pamäte do počítačov a telefónov, a tie preto zdraželi. Rovnako to platí pre pamäte GDDR7 v grafických kartách. Asi najviac to vidno na najvýkonnejšej karte RTX 5090. Pri uvedení stála v USA 1 999 dolárov (1 809 eur), no podľa októbrového prieskumu TechSpotu sa jej najnižšia cena v amerických obchodoch vyšplhala na 9 400 dolárov (8 505 eur). To je zhruba 370-percentný nárast. Vo februári to bolo ešte 3 500 dolárov (3 167 eur). Karta RTX 5080 bola v USA drahšia o 120 percent a dostupnejšia RTX 5060 Ti s 8 GB pamäte o 40 percent. V priemere desiatich krajín bola RTX 5090 drahšia o 262 percent.
Samotné drahšie pamäte však úplne nevysvetľujú takýto skok. Nvidia tvrdí, že karty RTX 5090 naďalej vyrába a dodáva, hoci viceprezident Jeff Fisher v októbri pripustil, že kapacity dodávateľov sú obmedzené.
Tak či onak, najbližšie dôležité čísla zverejní Nvidia v utorok 17. novembra, keď predstaví výsledky za tretí štvrťrok svojho fiškálneho roka 2027. Pôjde o prvé výsledky pod vedením Colette Kress. Investori s veľkou pravdepodobnosťou nebudú sledovať len tržby, ale aj to, čo firma povie o financovaní zákazníkov. Predstavenstvo medzitým hľadá trvalého šéfa, pričom zvažuje kandidátov ako z vnútra firmy, tak aj zvonku. Prvým predsedom predstavenstva v histórii Nvidie sa stal Harvey C. Jones.
