Slovensko investovalo do digitalizácie historických dokumentov desiatky miliónov eur, aby sa k nim ľudia mohli dostať aj bez návštevy knižnice, dnes je už však časť tohto archívu nedostupná. Problém si všimol aktivista, ktorý staré materiály používa pri preverovaní tvrdení o jednej z najdiskutovanejších štátnych investícií.
Na obmedzenia v digitálnej knižnici DIKDA upozornil Lukáš Machava zo Združenia Čechánky, ktorého sme už oslovili pri mapovaní príprav elektrárne Málinec – Látky. Slovenská národná knižnica potvrdzuje, že od 1. septembra 2026 už v službe nemožno online zobrazovať časť autorsky chránených dokumentov. SNK hovorí, že prístup obmedzila kvôli ukončeniu licenčného oprávnenia.
Dôležité dokumenty už nie sú dostupné
Knižnica pritom nezrušila celý portál. Obmedzenie sa týka diel vedených v režime obchodne nedostupných diel, teda napríklad starších kníh či časopisov, ktoré už nie sú bežne na predaj, no stále sa na ne vzťahuje autorská ochrana. Ostatné voľne dostupné dokumenty a služby DIKDA fungujú aj naďalej. Pri skúmaní histórie plánovanej elektrárne využíval staré publikácie, mapy a odborné dokumenty, ku ktorým sa mohol dostať z domu. Teraz upozorňuje, že významná časť historických prameňov je online nedostupná na neurčitý čas. Machava zverejnil aj ukážky dobového materiálu Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, vydaného organizáciou SEP – Vodné elektrárne Trenčín. Na jednej z máp je osobitne vyznačená dolná nádrž navrhovanej elektrárne a vodárenská nádrž Málinec.
Tieto podklady sú dôležité v spore o pôvodný účel Málinca. Bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba v minulosti tvrdil, že nádrž bola postavená pre pripravovanú prečerpávaciu elektráreň. Málinec však bol vybudovaný predovšetkým na zásobovanie regiónu pitnou vodou.
Digitalizácia pritom nestála málo. Podľa Ministerstva kultúry mal projekt Digitálna knižnica a digitálny archív schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 49,57 milióna eur. Financovaný bol z európskych zdrojov a štátneho rozpočtu. Jedným z jeho cieľov bolo uľahčiť prístup k písomnému kultúrnemu dedičstvu. Bezplatné čítanie autorsky chránených, obchodne nedostupných diel umožnila od roku 2023 licenčná dohoda knižnice s autorskou spoločnosťou LITA, čo znamenalo a stále znamená, že autorom za takéto sprístupňovanie patrila odmena.
Ministerstvo kultúry zatiaľ nerozhodlo
Redakcia TECHBYTE sa preto obrátila priamo na Slovenskú národnú knižnicu, aby zistila, prečo sa prístup k dokumentom nepodarilo zachovať a kedy by mohol opäť fungovať. SNK nám potvrdila, že rokovania o novej licenčnej zmluve so spoločnosťou LITA sa začali ešte pred skončením platnosti pôvodnej dohody, k jej obnoveniu však zatiaľ nedošlo. Podľa knižnice ide o pomerne komplikovaný legislatívny, zmluvný a finančný proces, na ktorom spolupracuje aj s Ministerstvom kultúry SR. Rokovania v súčasnosti uviazli na výške licenčných poplatkov, pričom finančné podmienky musia dohodnúť práve ministerstvo a autorská spoločnosť LITA. SNK tvrdí, že túto časť rokovaní nedokáže priamo ovplyvniť.
Knižnica zároveň zdôrazňuje, že historické dokumenty nezmizli a ľudia k nim o prístup úplne neprišli. Obmedzenie sa týka iba vzdialeného prístupu cez internet. Všetky dotknuté diela sú naďalej dostupné pri osobnej návšteve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Dokumenty, na ktoré sa už nevzťahuje autorská ochrana, zostávajú voľne prístupné online pre registrovaných používateľov. Kedy sa situácia vyrieši, však zatiaľ nie je jasné. SNK nám uviedla, že presný termín obnovenia služby nedokáže garantovať, hoci všetky zúčastnené strany majú záujem dosiahnuť dohodu čo najskôr. O podpise novej zmluvy a opätovnom sprístupnení dokumentov chce verejnosť okamžite informovať.
