Ak Európska únia nezatiahne ručnú brzdu, účet za ignorovanie toxických látok sa do roku 2050 vyšplhá na astronomických 1,7 bilióna eur. Vyplýva to z novej štúdie vypracovanej pre Európsku komisiu. Brusel pritom paradoxne odkladá kľúčovú legislatívu, ktorá by tento scenár mohla zvrátiť, až na koniec roka 2026.
Ekonomická logika je pritom neúprosná a čísla v novej analýze hovoria jasnou rečou. Ak by sa Brusel rozhodol pre radikálny rez a úplne zastavil výrobu a používanie per- a polyfluórovaných látok (PFAS) v spotrebiteľských produktoch, náklady by sa pohybovali „len“ na úrovni 330 miliárd eur. Hoci ide o obrovskú sumu, v porovnaní s alternatívou predstavuje diskontnú cenu.
Scenár, v ktorom sa neprijmú rázne opatrenia pri zdroji a Únia sa bude spoliehať len na sanáciu škôd, predstavuje fiškálnu katastrofu. Náklady spojené s čistením pôdy, filtráciou vody a liečbou zdravotných následkov obyvateľstva by podľa modelov presiahli hranicu jedného bilióna eur. Zachovanie súčasného status quo, ktorý vyhovuje časti lobistických skupín, by do polovice storočia znamenalo stovky miliárd eur vytiahnutých z verejných rozpočtov, pričom najväčší podiel by zhltlo preťažené zdravotníctvo.
Neviditeľný jed v kuchyni
PFAS, skupina viac než 10-tisíc syntetických chemikálií, si vyslúžila prezývku „večné chemikálie“ z jednoduchého dôvodu, pretože v prírode sa prakticky nerozkladajú. Väzby medzi atómami uhlíka a fluóru patria medzi najsilnejšie v organickej chémii, čo z nich robí odolný, no zároveň nezničiteľný odpad.
Tieto látky nie sú len abstraktným problémom priemyselných zón. Nachádzajú sa v obývačkách a kuchyniach bežných domácností. Od nepriľnavých panvíc cez obaly na rýchle občerstvenie až po nepremokavé bundy či koberce odolné voči škvrnám. Problémom je ich nestabilita v hotových výrobkoch, z ktorých sa postupne uvoľňujú, migrujú do vody a vstupujú do potravinového reťazca.
Epidemiologické dáta, na ktoré upozorňuje správa pre Komisiu, potvrdzujú znepokojivý trend. Zvýšené koncentrácie týchto látok majú v krvi významná časť európskej populácie. Nejde pritom len o lokálny problém starého kontinentu. Stopy PFAS sa dnes detegujú globálne, od vzoriek snehu v Tibete až po faunu v Antarktíde.
Prečítajte si tiež
Zdravotná ruleta
Lekárske kapacity dlhodobo varujú, že ani nízke dávky nie sú bezpečné. Expozícia týmto látkam sa spája s kokteilom diagnóz, ktoré zaťažujú sociálny systém.
Zoznam zdravotných rizík je rozsiahly a zahŕňa viaceré komplikácie, ako napríklad:
- poškodenie pečene a zvýšená hladina cholesterolu,
- oslabenie imunitného systému a znížená reakcia na očkovanie,
- hormonálne poruchy ovplyvňujúce plodnosť,
- nízka pôrodná hmotnosť novorodencov,
- zvýšené riziko rakoviny obličiek a semenníkov.
Najväčšiemu riziku čelia tí, ktorí sa nevedia brániť, teda novorodenci a deti, ktorých vývoj je na chemické vplyvy extrémne citlivý. Druhou najohrozenejšou skupinou sú zamestnanci v priemyselných odvetviach, kde sa PFAS vyrábajú alebo aplikujú, a ľudia žijúci v bezprostrednej blízkosti týchto fabrík.
Legislatívny odklad
Napriek alarmujúcim dátam o nákladoch a zdravotných rizikách sa politické kolesá v Bruseli točia pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. Európska komisia síce deklaruje obmedzenie PFAS ako prioritu, no realita legislatívneho procesu naráža na tvrdé vyjednávania.
Pôvodný harmonogram rátal s predstavením návrhu zákazu do konca roka 2025. Aktuálne informácie z prostredia EÚ však posúvajú tento termín až na záver roka 2026. Oficiálnym dôvodom je prebiehajúce komplexné hodnotenie dosahov. V zákulisí sa však hrá o výnimky pre strategické sektory priemyslu, ktoré argumentujú, že za PFAS zatiaľ neexistujú adekvátne technologické náhrady. Kritici tento odklad považujú za hazard, ktorý s každým ďalším rokom zvyšuje budúcu cenu za sanáciu.
Že nejde len o teoretickú debatu o smerniciach, dokazujú prvé tvrdé dosahy v justícii. Znečistenie „večnými chemikáliami“ sa presúva z roviny environmentálnych priestupkov do trestnoprávnej roviny.
Minulý rok vyniesol taliansky súd bezprecedentný rozsudok nad manažérmi chemického závodu. Za znečistenie vodných zdrojov, ktoré malo priamy dosah na životy státisícov ľudí v dotknutom regióne, im sudca udelil dlhoročné tresty odňatia slobody. Prípad vyslal jasný signál korporátnemu sektoru, že účet za PFAS už nebude možné platiť len z firemných rezervných fondov na pokuty, ale aj osobnou slobodou zodpovedných osôb.
