Boj s neúprosným zdražovaním naberá v susednom Rakúsku na obrátkach. Hoci krajina patrí k najstabilnejším ekonomikám Európy, rast cien tam v poslednom období predbieha mnohých susedov. Rakúska vláda sa preto rozhodla pre radikálny krok, ktorý pocítia peňaženky tamojších obyvateľov, ale aj tisícok Slovákov, ktorí za hranice vyrážajú na pravidelné nákupy.
Od júla prichádza k výraznému zníženiu daní a poplatkov, čo však časť odborníkov označuje za drahý populistický ťah. Téme sa venovala verejnoprávna STVR.
Od mlieka až po lokálnu zeleninu
Rakúsko doteraz uplatňovalo na potraviny desaťpercentnú daň z pridanej hodnoty (DPH). Po novom sa táto sadzba prepadne o viac ako polovicu. Štátna tajomníčka rezortu práce a ochrany spotrebiteľa Ulrike Königsberger-Ludwigová toto rozhodnutie odôvodňuje snahou uľahčiť ľuďom každodenný život. Podľa jej slov sú práve potraviny hlavným motorom inflácie, keďže len koncom minulého roka ich ceny rástli štvorpercentným tempom.
Do košíka s nižšou daňou sa dostali základné komodity ako:
- mlieko a mliečne výrobky
- vajcia a pečivo
- ryža, múka a cestoviny
- ovocie a zelenina (podmienkou je však rakúsky pôvod)
Zaujímavosťou je, že Viedeň myslela aj na špeciálne diéty. Nižšiu daň dostali bezlepkové potraviny a rastlinné alternatívy mlieka. Priemerná rodina s dvoma deťmi by tak vďaka týmto zmenám mala ročne ušetriť približne 100 eur.
Kritika z radov niektorých ekonómov
Nie všetci sú však z vládneho balíčka nadšení. Senior ekonóm Josef Baumgartner upozorňuje, že toto opatrenie nie je adresné a nepomáha prioritne len chudobným. Jeho hlavným cieľom je podľa neho čisto skresanie inflácie, ktorú by mohlo znížiť o jednu desatinu percenta. Daň za tento výsledok je však vysoká, pretože štátnu pokladnicu to vyjde na zhruba 400 miliónov eur.
Baumgartner navyše varuje pred právnym problémom. Ak by sa nižšia DPH vzťahovala výhradne na domáce rakúske produkty, mohlo by ísť o diskrimináciu, ktorá je v rámci európskeho práva neprípustná. Vláda chce chýbajúce milióny v rozpočte vykryť novými poplatkami, ktoré zasiahnu najmä výrobcov nerecyklovateľných plastových obalov a zvýšeným clom na balíky z krajín mimo Európskej únie (EÚ), predovšetkým z Číny.
Ako je na tom Slovensko?
Zatiaľ čo Rakúsko na päťpercentnú hranicu len prechádza, Slovensko ju pri vybraných základných potravinách už aplikuje. Naša realita je však podľa odborníkov mätúca. Zoznam potravín so zníženou sadzbou je u nás pomerne úzky a nelogický. Napríklad vajcia, ryža či soľ sa u nás za základné potraviny (z hľadiska nízkej DPH) nepovažujú.
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová poukazuje na absurdné rozdiely v praxi. Spomína napríklad mliečne pochúťky, kde vanilková príchuť podlieha 19-percentnej dani, zatiaľ čo kakaová už spadá do najvyššej 23-percentnej sadzby. Venhartová preto volá po diskusii v roku 2026, ktorá by mala priniesť spravodlivejší a efektívnejší zoznam pre spotrebiteľa.
Prečítajte si tiež
Rozpočtové limity a daňové diery
Ministerstvo financií SR sa nateraz k rozširovaniu zoznamu nemá. Argumentuje najmä stavom štátnej kasy. Len zaradenie vajíčok do nižšej sadzby by podľa rezortu znamenalo výpadok 40 miliónov eur. Ekonóm Viliam Páleník však tento argument spochybňuje. Podľa neho sú tieto sumy zanedbateľné v porovnaní s tým, o koľko Slovensko prichádza kvôli daňovým únikom. Európska komisia odhaduje, že nám ročne pretečie pomedzi prsty viac ako miliarda eur na DPH.
Páleník navrhuje riešenie v podobe zjednotenia sadzieb na všetky potraviny, čím by sa odstránil zmätok v obchodoch. Inšpiráciu vidí v Českej republike, kde stavili na jednotnú 12-percentnú daň na potraviny. Hoci sa štát snaží infláciu krotiť znižovaním daní, dlhodobý efekt je nateraz otázny, keďže ceny potravín po krátkom poklese opäť vykazujú nestabilitu.
