Rýchlosť, akou umelá inteligencia prevrátila technologický svet naruby, je fascinujúca, no ekonomická realita začína dobiehať aj tých najväčších vizionárov. Zatiaľ čo sa verejnosť zaoberá otázkou, či nás AI spasí alebo zničí, finanční analytici riešia prozaickejší problém: kto to všetko zaplatí?
Podľa najnovších odhadov sa nad spoločnosťou OpenAI, priekopníkom v oblasti generatívnej umelej inteligencie, sťahujú mračná. Renomované meno z denníka New York Times, Sebastian Mallaby, ktorý je zároveň skúseným ekonómom, prichádza s hrozivou predpoveďou. Podľa jeho analýzy, na ktorú upozornil server Tom’s Hardware, môže firme dôjsť hotovosť už v polovici roku 2027, teda o necelých 18 mesiacov.
Miliardová diera v rozpočte
Čísla, s ktorými operujú externé správy, sú závratné. Len v roku 2025 sa očakáva, že OpenAI „spáli“ na prevádzkových nákladoch a vývoji približne 8 miliárd dolárov. Táto suma však nie je konečná a krivka výdavkov má strmo stúpajúcu tendenciu. Prognózy na rok 2028 hovoria až o nákladoch vo výške 40 miliárd dolárov.
Problémom je, že tieto výdavky nie sú kryté adekvátnymi príjmami. Samotná spoločnosť údajne predpokladá dosiahnutie ziskovosti až v roku 2030. Matematika je ale v tomto prípade neúprosná. Ak firma minie desiatky miliárd ročne a zisk je v nedohľadne, vzniká finančná priepasť, ktorú bude nesmierne ťažké preklenúť.
Sam Altman, tvár spoločnosti, síce hovorí o investíciách do dátových centier v hodnote 1,4 bilióna dolárov, no analytici z Bain & Company varujú pred „čiernou dierou“ v celom odvetví, ktorá môže dosiahnuť hĺbku až 800 miliárd dolárov.
Výhoda starej gardy
Mallaby vo svojej analýze upozorňuje na zásadný rozdiel medzi nováčikmi, ako je OpenAI, a technologickými gigantmi, takzvanou „legacy“ sférou. Spoločnosti ako Microsoft, Meta či Google majú obrovskú strategickú výhodu. Disponujú totiž funkčnými a extrémne ziskovými biznis modelmi, ktoré existovali dávno pred ošiaľom okolo AI.
Tieto firmy si môžu dovoliť dotovať vývoj umelej inteligencie zo ziskov z cloudu, reklamy či softvérových licencií a trpezlivo čakať, kým technológia dospeje do fázy monetizácie. OpenAI tento luxus nemá. Musí sa spoliehať na neustály prísun kapitálu od investorov, ktorí premosťujú obdobie medzi vznikom technológie a jej reálnym ziskovým využitím. Otázkou zostáva, dokedy bude investorov baviť liať peniaze do studne bez dna.
Používatelia sú prelietaví
Súčasný trh s AI naráža aj na problém lojality zákazníkov. Väčšina ľudí využíva tieto služby primárne preto, že sú dostupné zadarmo alebo za nízky poplatok. Analytik podotýka, že bežný používateľ nemá problém okamžite prejsť ku konkurencii, ak jeho obľúbený chatbot zavedie reklamy, limity alebo zvýši cenu. Trh je presýtený alternatívami a bariéra prechodu je minimálna.
Nádejou pre poskytovateľov AI je takzvaná „agentická AI“. Ide o pokročilú formu umelej inteligencie, ktorá sa hlboko integruje do života používateľa.
Ak bude bot poznať vaše nákupné preferencie, emocionálny profil a životné ciele lepšie ako vy sami, prechod ku konkurencii bude oveľa bolestivejší. Stratili by ste totiž nielen nástroj, ale aj personalizovaného asistenta, ktorý vás dokonale pozná. Toto je však hudba budúcnosti, ktorá zatiaľ negeneruje potrebné peniaze.
Irónia osudu
Nemožno poprieť, že Sam Altman má výnimočný talent na získavanie kapitálu. Podarilo sa mu uzavrieť investičné kolo v hodnote 40 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá prekonáva aj vstup na burzu giganta Saudi Aramco.
Je tu však jeden podstatný rozdiel. Aramco v čase vstupu na burzu generovalo zisky a malo jasný biznis model postavený na rope. OpenAI má zatiaľ len sľuby a technológiu, ktorej ekonomická návratnosť je otázna.
Bolo by veľkou iróniou dejín technológií, ak by práve spoločnosť, ktorá celú revolúciu generatívnej umelej inteligencie odštartovala, doplatila na svoju dravosť a stala sa prvou obeťou prasknutia investičnej bubliny. Trh sa totiž môže vyčistiť tak, že prežijú len tí, ktorí majú okrem vízií aj plné pokladnice z iných odvetví.
