Za kratší čas, než väčšina ľudí stihne porušiť novoročné predsavzatia, najbohatší obyvatelia planéty už stihli prekročiť svoj ročný uhlíkový limit. Nie obrazne. Doslova. Podľa najnovšej analýzy nadácie Oxfam spotrebovalo najbohatšie jedno percento svetovej populácie svoj „spravodlivý podiel“ ročných emisií oxidu uhličitého už po desiatich dňoch nového roka.
Dôvod, prečo je to taký problém, sa skrýva v pojme uhlíkový rozpočet. Ide o množstvo CO2, ktoré si ľudstvo ešte môže dovoliť vypustiť, ak chce udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnym časom.
Emisie ako luxusný tovar
Oxfam zašiel ešte ďalej a ponúka čísla, ktoré sa čítajú ťažko. Emisie oxidu uhličitého, ktoré najbohatšie jedno percento vyprodukuje za jediný rok, majú podľa odhadov do konca dvadsiateho prvého storočia spôsobiť približne 1,3 milióna úmrtí súvisiacich s extrémnymi horúčavami.
A teraz ešte tvrdšie údaje. Kým horné jedno percento minulo svoj ročný limit desiateho januára, horná desatina percenta to stihla už tretieho januára. Iná správa Oxfamu, spracovaná na základe dát Štokholmského environmentálneho inštitútu, ukázala, že najbohatších 0,1 percenta vyprodukuje za jediný deň viac CO2 než najchudobnejšia polovica ľudstva za celý rok. Ak by všetci emitovali ako táto skupina, celý uhlíkový rozpočet planéty by sa vyčerpal za menej než tri týždne.
Problém nie je nákupné správanie
Tieto čísla pritom nehovoria len o individuálnej spotrebe. Ide o ekonomickú moc. Od roku 2024 vlastní horné jedno percento viac majetku než 95 percent ľudstva, a to nielen v hotovosti, ale aj prostredníctvom vlastníctva aktív, ako sú megakorporácie a rozsiahle realitné portfóliá.
Prečítajte si tiež
Aj preto nie je hlavnou témou samotné hodnotenie individuálnych spotrebiteľských rozhodnutí. Skutočný problém predstavuje globálna ekonomika postavená na nadmernej spotrebe, z ktorej najbohatší výrazne profitujú. Analýza denníka The Guardian v roku 2019 zistila, že len dvadsať fosílnych spoločností bolo zodpovedných za 35 percent všetkých emisií CO2 a metánu od roku 1965.
Ak má byť ekologický kolaps brzdený, nevyhne sa to konfrontácii so superbohatými a s mocnými korporáciami, ktoré stáli pri budovaní ich bohatstva. Ako uviedol vedúci klimatickej politiky Oxfamu Nafkote Dabi, výskum opakovane ukazuje, že vlády majú jasnú cestu, ako výrazne znížiť emisie a zároveň riešiť nerovnosť. Musia sa zamerať na najväčších znečisťovateľov. Podľa neho majú svetoví lídri obmedzením „uhlíkovej bezohľadnosti superbohatých“ príležitosť vrátiť svet na cestu k plneniu klimatických cieľov a priniesť prínosy pre ľudí aj planétu.
