Tradičný model práce od pondelka do piatka, ktorý sa nám zdá nemenný, môže byť čoskoro minulosťou. Tak ako pred desaťročiami nástup automatizácie v priemysle umožnil ľuďom prestať pracovať šesť dní v týždni, dnešná digitálna revolúcia otvára dvere k ďalšej radikálnej zmene. Hlavným motorom tejto transformácie je umelá inteligencia (AI) a digitalizácia procesov.
O tom, že aj na Slovensku by mohol byť v budúcnosti len 4-dňový pracovný týždeň, napísal portál tvnoviny.sk. Tejto téme sa venovala aj televízia Markíza.
Smerujeme k 30-hodinovému týždňu?
O téme kratšieho pracovného týždňa sa na Slovensku diskutuje čoraz intenzívnejšie. Podľa Sone Karabelli z Aliancie sektorových rád, ktorá zastupuje spoločné záujmy štátu, zamestnávateľov a odborov, je prechod na štvordňový model reálnym cieľom. Podľa nej by sme sa v budúcnosti nemuseli držať klasických 40 hodín týždenne, ale mohlo by ísť o úväzky v rozsahu od 30 do 38 hodín.
Tento posun však nie je len o „pohodlí“, ale o nevyhnutnej reakcii na efektivitu. Tú so sebou prinášajú moderné technológie ako je napríklad spomínaná AI. Ak dokáže softvér urobiť prácu za polovicu času, otvára sa priestor na prerozdelenie získaného času v prospech zamestnanca.
Ktoré profesie pocítia tlak AI technológií?
Nástup umelej inteligencie však nie je len o benefitoch, ale aj o zániku niktorých starších profesií. Karabelli upozorňuje, že ohrozené sú najmä pozície postavené na rutinných manuálnych činnostiach. Ide napríklad o účtovníkov, ktorých náplňou je len prepisovanie dokladov, alebo administratívnych pracovníkov v HR oddeleniach, ktorí sa starajú o správu dochádzky. Podobne sú na tom aj pracovníci kontroly kvality, ktorých vizuálny posudok dnes dokáže presnejšie a rýchlejšie nahradiť digitálny skener s AI.
Rekvalifikácia ako záchranné koleso od štátu
Pre ľudí, ktorých pozície zaniknú, pripravuje štát systémovú pomoc. Vladimír Pálfi, odborník na kvalitu vzdelávania, ozrejmuje, že rekvalifikačné kurzy už nie sú určené výhradne pre ľudí bez práce. Štát plánuje investovať do vzdelávania viac času aj peňazí, pričom rozsah kurzov sa rozširuje z pôvodných 30 na 100 hodín.
Prečítajte si tiež
Pálfi navyše dopĺňa, že v počiatočnej fáze by tieto kurzy mohli byť pre účastníkov bezplatné, aby sa podporil záujem o nové zručnosti v oblastiach ako technické odbory, gastronómia či služby krásy. Úspešní absolventi získajú oficiálny certifikát, ktorý im otvorí dvere aj k vlastnému podnikaniu prostredníctvom remeselných živností.
Skúsenosti zo sveta a výhody kratšieho týždňa
Slovensko v tejto vízii nie je osamotené. Mnohé krajiny už úspešne otestovali 4-dňový pracovný týždeň:
- Island: V rokoch 2015 – 2019 prebehol jeden z najväčších experimentov na svete. Výsledok? Vyššia produktivita a nižšia miera vyhorenia.
- Belgicko: Stalo sa prvou krajinou EÚ, ktorá legislatívne umožnila zamestnancom odpracovať si celý týždenný fond za štyri dni pri zachovaní plnej mzdy.
- Veľká Británia: Rozsiahly test ukázal, že 92 percent firiem, ktoré si tento model vyskúšali, sa už k piatim dňom nikdy nevrátilo.
Hlavné benefity takéhoto systému
- Lepšie duševné zdravie: Menej stresu a viac času na rodinu a záľuby.
- Ekologický prínos: Menej dochádzania do práce znamená nižšie emisie a úsporu energií v kanceláriách.
- Vyššia atraktivita zamestnávateľa: Firmy ponúkajúce kratší týždeň ľahšie získavajú talenty.
Digitalizácia nás teda nemusí pripraviť o prácu, ak budeme ochotní učiť sa nové veci. Môže nám však darovať niečo, čo má nevyčísliteľnú hodnotu a tou hodnotou je čas.
