Hoci sa aktuálne čísla nezamestnanosti držia na historicky nízkych úrovniach a trh práce pôsobí stabilne, odborníci dvíhajú varovný prst. Slovensko čaká v najbližšom období výrazné ochladenie, ktoré so sebou prinesie aj nepopulárne prepúšťanie. Národná banka Slovenska (NBS) prišla s mrazivou prognózou, podľa ktorej do roku 2027 hrozí masívny zánik pracovných miest. Číslo sa údajne môže vyšplhať až k hodnote 30-tisíc. Informujú o tom tvnoviny.sk.
Katarína Tešla, hovorkyňa pracovného portálu, upozorňuje, že ekonomika cirkuluje veľmi pomaly, pod čo sa podpisuje aj nevyhnutná konsolidácia verejných financií. Firmy sú opatrnejšie, šetria a prehodnocujú svoje personálne kapacity. Téma prepúšťania sa tak po dlhšom čase opäť stáva aktuálnou a nezamestnanosť v nasledujúcom období s veľkou pravdepodobnosťou stúpne.
Robot namiesto úradníka
Za masívnym rušením miest však netreba hľadať len ekonomické škrty, ale aj nezvratný technologický pokrok. Hlavnými vinníkmi, ktorí postupne vytláčajú ľudskú prácu, sú automatizácia a umelá inteligencia. Tieto technológie sú mimoriadne efektívne najmä pri nahrádzaní monotónnych a rutinných činností, ktoré nevyžadujú kreativitu či empatiu.
Najviac ohrozenými sektormi sú preto administratíva a služby, kde stroje a softvér dokážu spracovať úlohy rýchlejšie a lacnejšie než človek. Výrazné zmeny sa však dotknú aj kľúčového piliera slovenskej ekonomiky, menovite automobilového priemyslu.
Automobilky v snahe o znižovanie nákladov a udržanie konkurencieschopnosti čoraz viac automatizujú svoje výrobné procesy. Pre tisícky ľudí, ktorí dnes vykonávajú jednoduché manuálne úkony, to znamená, že sa budú musieť prispôsobiť novým podmienkam alebo si hľadať uplatnenie v iných odvetviach.
Kde inde nás môže nahradiť AI?
Kým prvá priemyselná revolúcia brala prácu manuálnym robotníkom, tá súčasná, digitálna, mieri na takzvané „biele goliere“. Paradoxne, v oveľa väčšom bezpečí sa dnes môžu cítiť remeselníci ako inštalatéri, elektrikári či kaderníčky, pretože ich manuálnu zručnosť v nepredvídateľnom prostredí roboty zatiaľ nahradiť nevedia.
Naopak, veľké otrasy zažívajú profesie, ktoré sme donedávna považovali za kreatívne a vysoko kvalifikované. Výrazný tlak už dnes pociťuje kreatívny priemysel a marketing. Grafici, ilustrátori, copywriteri či prekladatelia čelia konkurencii nástrojov, ktoré dokážu za pár sekúnd vygenerovať vizuál, napísať reklamný text alebo preložiť technickú dokumentáciu s prekvapivou presnosťou a takmer zadarmo.
Zaujímavým paradoxom je situácia v IT sektore. Hoci programátori tieto systémy vyvíjajú, sami sa stávajú ich potenciálnymi obeťami, najmä na juniorských pozíciách. Umelá inteligencia dnes dokáže písať, kontrolovať a opravovať základný kód rýchlejšie než človek.
Firmy tak v budúcnosti môžu potrebovať menej „bežných“ kóderov a viac seniorných architektov, ktorí budú prácu AI len kontrolovať. Podobný scenár sa píše vo finančnom sektore a administratíve. Účtovníci, finanční analytici či pracovníci, ktorí spracúvajú dáta a faktúry, sú ľahko nahraditeľní algoritmami, ktoré nerobia numerické chyby a pracujú nonstop.
Jednou z najrýchlejšie sa meniacich oblastí je zákaznícka podpora. Operátori v call centrách a pracovníci na helpdeskoch sú postupne nahrádzaní inteligentnými chatbotmi a hlasovými asistentmi. Tieto systémy sa vďaka strojovému učeniu neustále zlepšujú, dokážu viesť plynulú konverzáciu a vyriešiť väčšinu štandardných požiadaviek klientov bez zásahu človeka.
Ohrozenie sa však týka aj prestížnejších odvetví, ako je právo, kde AI dokáže v priebehu sekúnd analyzovať stovky strán zmlúv a judikátov, čo bola doteraz práca pre armádu koncipientov a právnych asistentov.
