Kým si mnohé slovenské domácnosti užívajú vianočný pokoj, ekonomickí analytici už pozerajú do kalendára na rok 2026 s obavami. Slovensko čaká v poradí už tretí zásah do verejných financií pod taktovkou súčasnej vlády. Po predchádzajúcich opatreniach, ktoré sa prejavili najmä v raste cien v obchodoch (vyššia DPH a iné nepriame dane), prichádza zmena stratégie.
Tentoraz štát siahne priamo na výplatné pásky a zisky živnostníkov. Cieľom je ozdraviť štátnu kasu, no analytici upozorňujú, že cena, ktorú za to zaplatí ekonomicky aktívne obyvateľstvo, bude vysoká. Téme sa venuje Forbes.sk.
Od zdražovania k nižším príjmom
Kľúčovým rozdielom oproti roku 2025 je spôsob, akým konsolidácia zasiahne peňaženky. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje na dôležitý posun: kým doteraz sme chudobneli najmä preto, že v obchodoch bolo drahšie (inflácia ťahaná daňami), v roku 2026 nám reálne ostane menej peňazí na účte. Štát si totiž ukrojí väčší kus koláča ešte predtým, než peniaze vôbec uvidíte.
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tieto opatrenia znížia disponibilné príjmy rodín v priemere o 2,1 percenta. To je v čase, keď sú úspory mnohých domácností po rokoch vysokej inflácie vyčerpané, mimoriadne citlivý zásah.
Kto zaplatí najviac?
Najväčšiu ťarchu ponesú zamestnanci a živnostníci (SZČO). Sociálne najslabšie skupiny a dôchodcovia, ktorým vláda garantovala plnohodnotné 13. dôchodky, ostanú relatívne chránení. Pre pracujúcich sa však mení veľa:
- Zdravotné odvody: Porastú sadzby pre zamestnancov aj živnostníkov.
- Sociálne odvody: Živnostníkom sa opäť zvýšia minimálne odvody, čo je trend, ktorý pokračuje už dlhšie.
- Progresívne zdanenie (Milionárska daň): Štát zavádza radikálnu zmenu v dani z príjmov fyzických osôb. K doterajším sadzbám 19 % a 25 % pribúdajú dve nové, extra vysoké sadzby – 30 % a 35 %. Tieto sa dotknú ľudí s nadštandardnými zárobkami, vrátane ústavných činiteľov a manažérov.
Jedinou pozitívnou správou pre malých podnikateľov je, že sa na nich nebude vzťahovať kontroverzná daň z finančných transakcií, ktorá bola zavedená v apríli 2025.
Stačí to na záchranu rozpočtu?
Napriek tomu, že ide o bolestivé opatrenia, odborníci sú skeptickí ohľadom ich celkového efektu na štátny dlh. Slovensko sa zaviazalo stlačiť deficit pod 3 % HDP, no podľa analytikov oslovených agentúrou ČTK je tento cieľ v roku 2026 nereálny a dosiahneme ho zrejme až v roku 2028.
Hlavnou výčitkou ekonómov voči vládnemu postupu je jednostrannosť. Vláda sa snaží naplniť kasu takmer výlučne zvyšovaním príjmov (daní a odvodov), pričom na strane výdavkov, teda tam, kde štát míňa, k zásadným škrtom či štrukturálnym reformám nedochádza. Naopak, sociálne výdavky, ako sú 13. dôchodky, naďalej zaťažujú rozpočet.
Robert Fico naznačil, že po tomto treťom kole by sa už „uťahovanie skrutiek“ malo skončiť a ďalšie konsolidácie týmto štýlom neplánuje. Otázkou však zostáva, či v roku 2027 nebude štátna kasa potrebovať ďalšiu infúziu, ak sa nepodarí naštartovať hospodársky rast.
