Európska únia (EÚ) stojí pred jedným z najvýraznejších prehodnotení svojej zelenej politiky za posledné roky. Podľa najnovších informácií sa Európska komisia chystá predstaviť návrh, ktorý by znamenal ústup od nekompromisného zákazu predaja nových vozidiel s klasickými motormi, pôvodne naplánovaného na rok 2035.
Ako píše Štandard, v hre sú viaceré scenáre, pričom najčastejšie sa skloňuje buď posun termínu o päť rokov, alebo vytvorenie legislatívneho priestoru, ktorý by umožnil existenciu spaľovacích motorov aj v budúcnosti, čo by znamenalo výrazné zjemnenie doterajšej zelenej agendy.
Tlak automobiliek a štátov silnie
Za touto zmenou kurzu stojí silný tlak kľúčových členských štátov, medzi ktorými figurujú Nemecko, Taliansko a Slovensko, v úzkej spolupráci s tradičnými automobilovými gigantmi ako Volkswagen či Stellantis. Európski výrobcovia sa totiž ocitli v kliešťach, keď musia čeliť nielen obrovským investíciám do transformácie na elektromobilitu, ale aj dravej a cenovo dostupnejšej konkurencii prichádzajúcej z Číny.
Automobilky preto volajú po väčšej flexibilite, ktorá by im umožnila udržať konkurencieschopnosť a zvládnuť nákladný prechod na nové technológie bez fatálnych ekonomických dôsledkov.
Šanca pre e-palivá
Automobilový priemysel vidí budúcnosť v koexistencii rôznych pohonov, kde by popri elektromobiloch a plug-in hybridoch mali svoje miesto aj spaľovacie motory využívajúce uhlíkovo neutrálne palivá. Ide najmä o pokročilé biopalivá vyrábané z odpadov či poľnohospodárskych zvyškov.
Tomuto riešeniu začína byť naklonená aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá už naznačila otvorenosť voči využívaniu e-palív. Súčasťou pripravovaného balíka zmien by mali byť aj nové pravidlá pre firemné flotily, podpora kategórie malých elektromobilov a celková úprava emisných cieľov po roku 2030.
Čo sú e-palivá a aké majú výhody?
E-palivá, často označované aj ako syntetické palivá, predstavujú technologickú inováciu, ktorá umožňuje výrobu pohonných hmôt nie z fosílnej ropy, ale chemickým procesom v laboratórnych podmienkach. Základom ich výroby je proces elektrolýzy, pri ktorom sa za pomoci elektrickej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov ako slnko či vietor, rozštiepi voda na vodík a kyslík.
Získaný vodík sa následne zmieša s oxidom uhličitým, ktorý bol predtým zachytený priamo z atmosféry alebo z priemyselných spalín. Výsledkom tejto reakcie je syntetická kvapalina, ktorej chemické vlastnosti sú takmer totožné s bežným benzínom, naftou alebo leteckým kerozínom.
Hlavnou ekologickou výhodou, vďaka ktorej sú e-palivá považované za klimaticky neutrálne, je uzavretý uhlíkový cyklus. Hoci pri ich spaľovaní v motore auta stále vznikajú emisie a do ovzdušia uniká CO2, ide len o presne také isté množstvo oxidu uhličitého, aké bolo predtým z atmosféry odčerpané pri ich výrobe. Na rozdiel od spaľovania ropy, kedy do atmosféry pridávame nový uhlík vyťažený z podzemia, pri e-palivách len recyklujeme ten, ktorý už v ovzduší existuje, čím sa nezvyšuje skleníkový efekt.
Obrovský potenciál e-palív spočíva v ich okamžitej použiteľnosti bez nutnosti meniť návyky vodičov alebo technológie. Ide o takzvané „drop-in“ palivá, čo znamená, že ich možno tankovať do súčasných áut so spaľovacími motormi bez akejkoľvek technickej úpravy vozidla. Táto vlastnosť rieši jeden z najväčších problémov elektromobility, ktorým je chýbajúca infraštruktúra.
Pri e-palivách môžeme naďalej využívať existujúcu sieť čerpacích staníc, cisterien a skladov, čo by ušetrilo miliardy eur potrebných na budovanie nabíjačiek a posilňovanie elektrických sietí. Pre automobilový priemysel a krajiny ako Slovensko by navyše táto cesta znamenala záchranu spaľovacích motorov a s nimi spojených pracovných miest, ktoré by inak zanikli.
