Nové pravidlá Európskej únie pre znižovanie emisií z vykurovania nenariaďujú okamžitý koniec plynových kotlov v domácnostiach. Staršie rodinné domy a byty so súčasnými zariadeniami môžu naďalej fungovať, pričom tlak sa presúva najmä na novostavby a väčšie obnovy budov. EÚ však od členských krajín očakáva, že do roku 2040 predstavia plány, ako postupne obmedzia využívanie fosílnych palív.
Staršie budovy môžu ostať pri plyne
Pre majiteľov starších nehnuteľností je dôležité, že nová legislatíva nevyžaduje ukončenie používania existujúcich plynových kotlov. Únia smeruje k nižšej uhlíkovej stope v sektore budov, no aktuálne zariadenia z trhu neodstraňuje. Týka sa to najmä rodinných domov a bytových domov, ktoré už majú vybudované plynové rozvody a kde by výrazné zmeny mohli predstavovať finančnú záťaž.
Prísnejší prístup sa očakáva pri nových projektoch a zásadných rekonštrukciách, kde bude potrebné uprednostňovať riešenia s nižšou uhlíkovou stopou. Ide o postupné hľadanie možností, ktoré prispejú k väčšej energetickej efektivite.
Plynárenský priemysel stavia na „zelené“ plyny
Slovenské plynárenské inštitúcie vnímajú moderné kondenzačné kotly ako kľúč k prechodu na udržateľnejšie vykurovanie. Tieto zariadenia sú už dnes navrhnuté tak, aby dokázali spaľovať biometán a v budúcnosti aj zmesi s podielom vodíka. Pridávanie vodíka by mohlo nahradiť časť zemného plynu a znížiť celkovú uhlíkovú stopu bez nutnosti meniť celý vykurovací systém.
Takýto postupný prechod na obnoviteľné plyny má výhodu v tom, že nevyžaduje okamžitú a nákladnú výmenu celej technológie v domácnostiach. Infraštruktúra sa môže prispôsobovať krok za krokom a zariadenia schopné spaľovať „zelené“ zmesi umožnia využívať existujúce rozvody.
Prečítajte si tiež
Novostavby a štandard nulových emisií
Od roku 2030 majú nové budovy v EÚ spĺňať štandard nulových emisií, čo znamená, že ich prevádzka má mať minimálny vplyv na životné prostredie. Aj napriek ambicióznym cieľom to však nemusí automaticky znamenať úplný odklon od plynového vykurovania.
Ak sa do distribučných sietí vo väčšej miere dostanú obnoviteľné plyny, ako biometán či ich zmesi s vodíkom, legislatíva umožní ich používanie aj v nových budovách. Krajiny únie tak budú musieť zosúladiť tlak na nízke emisie s dostupnými riešeniami a existujúcou infraštruktúrou.
Úloha štátu a podpora domácností
Pre bežného vlastníka domu alebo bytu bude rozhodujúce, akú formu podpory nastaví štát. V úvahách sú najmä dotácie na výmenu starých kotlov či financovanie úprav súvisiacich so zvyšovaním podielu obnoviteľných plynov v sieti.
Na Slovensku sa zvažujú rôzne modely motivácie, aby domácnosti investovali do efektívnejšieho vykurovania alebo do prechodu na obnoviteľné zdroje tepla. Do úvahy môžu prísť rôzne formy stimulov, ktoré by mali zmierniť finančný dopad na ľudí. Výsledkom by mal byť plynulejší a sociálne prijateľný prechod k energeticky úspornejším a ekologickejším riešeniam bez náhleho a plošného zákazu plynových kotlov.
