Slovenská pošta sa ocitla v extrémnom finančnom tlaku, ktorý ohrozuje samotnú existenciu tejto štátnej firmy. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR ukázala, že strata pošty ku koncu minulého roka prekročila 66 miliónov eur a pokračuje v rýchlom raste. K tomu sa pridávajú štyri nesplatené úvery v hodnote 51,5 milióna eur, čo vyvoláva vážne obavy o jej budúcnosť.
Podnik, ktorý dlhé roky fungoval ako stabilná súčasť každodennej infraštruktúry, dnes balansuje na hrane solventnosti. Najväčší problém spočíva v tom, že pošta nedodržala finančné ukazovatele stanovené v úverových zmluvách, čím potenciálne umožnila bankám žiadať predčasné splatenie úverov presahujúcich 33 miliónov eur. Aj keď sa veritelia zatiaľ rozhodli mlčať, táto hrozba stále visí vo vzduchu.
Služby, ktoré ničia rozpočet
Základnou príčinou finančného kolapsu je univerzálna poštová služba, ktorú je podnik povinný zabezpečovať pre všetkých občanov. Doručovanie listov, tlače a dôchodkov musí pošta vykonávať za ceny, ktoré určuje štát. Tieto tarify sú však tak nízke, že prinášajú každoročne miliónové straty. Podľa kontrolórov dosiahla strata z tejto služby od roku 2021 do roku 2024 spolu 35 miliónov eur, pričom kompenzačný fond pokrýva iba malú časť nákladov.
Rozsah povinnej služby je na Slovensku širší, ako požadujú európske pravidlá, a prispievajú do nej prakticky len štátne zdroje. Súkromné doručovacie firmy, ktoré pôsobia na rovnakom trhu, nemusia financovať nič. Pošta tak zostáva v nerovnom postavení a nedokáže vyvažovať straty z verejných služieb ziskom z komerčných aktivít. Ani projekty ako Moja ePošta či pošta POINT zatiaľ nepriniesli zásadný obrat.
Prečítajte si tiež
Chyby v hospodárení a zaprášené haly
Kontrola NKÚ pritom odhalila aj konkrétne prípady nehospodárnosti. Najväčším zlyhaním sa ukázal prenájom tzv. Smart haly v Bratislave. Pošta si ju prenajala v roku 2022 na sedem rokov bez možnosti odstúpenia, no priestory zostali celé dva roky prázdne. Strata z tohto rozhodnutia predstavuje 867-tisíc eur, zatiaľ čo celková hodnota neefektívnych výdavkov dosiahla takmer 909-tisíc eur.
Problémy sa objavili aj v obstarávaniach, kde pošta nezákonne upravila zmluvu o telekomunikačných službách a vyhla sa uplatneniu sankcií voči dodávateľovi, ktorý meškal s dodávkou vozidiel. Úrad pre verejné obstarávanie už za tieto porušenia udelil pokuty v hodnote 155-tisíc eur. Tento súbor pochybení ešte viac podkopáva dôveru v manažment podniku, ktorý sa snaží presviedčať verejnosť, že má situáciu pod kontrolou.
Štát čaká, pošta sa topí
Ministerstvo dopravy, ktoré zastupuje štát ako jediného akcionára, plánuje prehodnotiť pravidlá univerzálnej služby až po roku 2026. Takýto postup je pre kontrolórov nepochopiteľný, keďže podnik potrebuje riešenie okamžite. Podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo upozorňuje, že bez zásahu môže byť už v najbližších rokoch ohrozené fungovanie základných služieb, napríklad vyplácanie dôchodkov na pobočkách.
Slovenská pošta sa snaží šetriť, ruší niektoré prevádzky a vyjednáva nové podmienky so svojimi veľkými partnermi, ako sú Poštová banka a SWAN. Napriek tomu zostávajú viaceré činnosti dlhodobo stratové a vnútorná reforma sa posúva pridlho. Ak sa nezmení model financovania univerzálnej služby, varujú odborníci, pošta sa môže dostať do situácie, z ktorej sa už bez štátnej pomoci nedokáže vyhrabať.
Ostáva teda otvorená otázka, či štát pristúpi k systémovej zmene skôr, než banky stratia trpezlivosť. Každý ďalší mesiac oneskorenia môže znamenať, že historická inštitúcia, ktorá kedysi symbolizovala istotu, sa stane príkladom štátneho kolapsu v priamom prenose.
