Len máloktorý dokument vyvolá medzi ekonómami taký rozruch ako najnovšia správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Inštitúcia totiž navrhuje odstrániť takzvanú prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov, čo by znamenalo zásadný obrat v sociálnej politike štátu. Návrh prichádza v čase, keď sa štátna pokladnica spamätáva z nákladnej vlny predčasných odchodov do penzie a hľadá spôsob, ako upokojiť rastúce výdavky.
Rada upozorňuje, že súčasný výpočet nového dôchodku dvakrát zohľadňuje infláciu. Najprv sa do konečnej sumy premieta prostredníctvom rastu priemernej mzdy z predchádzajúceho roka a následne opäť cez automatické zvýšenie známe ako prvá valorizácia. Podľa odborníkov tak vzniká nespravodlivý náskok pre čerstvých penzistov, ktorých dôchodok sa od začiatku navyšuje viac, než by bolo primerané.
Dvojitá kompenzácia a jej následky
Analytici tvrdia, že tento mechanizmus stojí za rekordným počtom žiadostí o predčasné dôchodky v rokoch 2023 a 2024. Za toto obdobie odišlo do penzie vyše 60-tisíc ľudí nad bežný priemer, čo podľa prepočtov môže do roku 2031 predražiť verejné financie až o 1,5 miliardy eur. RRZ preto presviedča, že zrušenie valorizácie pre nových dôchodcov by odstránilo chybu, ktorá deformuje celý systém a zvyšuje tlak na štátny rozpočet.
Ministerstvo práce a odborové zväzy však reagujú s nesúhlasom. Tvrdia, že ide o neprimeraný zásah do príjmov ľudí, ktorí práve ukončili aktívnu kariéru. Podľa odborového analytika Jána Košča je prvá valorizácia nevyhnutná, keďže vyrovnáva rozdiel medzi výškou priznanej penzie a aktuálnymi životnými nákladmi. Ak by sa odstránila, noví dôchodcovia s nižšími príjmami by pocítili pokles životnej úrovne už v prvých mesiacoch po odchode z práce.
Reforma v čase nízkej inflácie
RRZ pritom navrhuje, aby sa zmena uskutočnila v roku 2025, keď je inflácia nízka a dopad na penzistov by mal byť len mierny. Z ekonomického hľadiska by išlo o jednoduchú legislatívnu úpravu, no politicky ide o veľmi citlivú tému. Rada zdôrazňuje, že cieľom nie je šetriť na senioroch, ale opraviť nespravodlivý systém, ktorý vytvára rozdiely podľa roku odchodu do dôchodku, nie podľa odpracovaných rokov či zaplatených odvodov.
Zatiaľ čo analytici hovoria o racionalizácii výdavkov, odbory varujú pred ďalšou stratou dôvery verejnosti v dôchodkový systém. Poukazujú, že v posledných rokoch dochádza k častým a nekoherentným zásahom do pravidiel, ktoré menia motiváciu ľudí pracovať dlhšie. Mnohí občania už podľa nich nevedia predvídať, aké podmienky budú platiť o niekoľko rokov, čo znižuje ochotu spoliehať sa na verejný systém.
Prečítajte si tiež
Starý problém, nové napätia
Debata o valorizácii iba odhaľuje hlbšie problémy slovenského dôchodkového modelu. Ten sa už dlhé roky spolieha na solidaritu medzi pracujúcimi a dôchodcami, no demografické zmeny túto rovnováhu narúšajú. S klesajúcim počtom narodených detí a rastúcim počtom seniorov bude už o niekoľko rokov na jedného dôchodcu pripadať výrazne menej pracujúcich. Každé politické rozhodnutie tak teraz formuje, koľko peňazí bude v systéme o dekádu neskôr.
Súčasne sa mení aj štruktúra dávok. Od roku 2025 sa ruší rodičovský dôchodok v pôvodnej podobe a nahradí ho dobrovoľná asignácia 2 percent z dane, ktorú seniori prvýkrát pocítia až v roku 2026. Výpadok príjmu má zmierniť štedrejší trinásty dôchodok, ktorý štát vyplatí v decembri 2025. Navyše, zvýšenie DPH na vybrané potraviny prinesie ďalší tlak na rodinné rozpočty seniorov.
