Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vojenské programy najväčších aliancií stoja predovšetkým na technológiách a inováciách. V skutočnosti však rozhoduje niečo oveľa jednoduchšie, no zároveň oveľa krehkejšie. Dostupnosť vzácnych kovov a surovín sa stala kľúčom k udržaniu obranyschopnosti, pričom ich koncentrácia v rukách niekoľkých krajín otvára cestu k strategickému vydieraniu. Bez týchto materiálov by moderné armády nedokázali udržať výrobu rakiet, lietadiel ani radarových systémov.
Európska únia sa už niekoľko mesiacov snaží vystavať ochrannú sieť, ktorá má zmierniť riziko totálnej závislosti od globálneho trhu. V marci tohto roka zverejnila zoznam 47 projektov orientovaných na kritické suroviny a o tri mesiace neskôr doň doplnila ďalších 13 iniciatív mimo vlastného územia.
Dokument s názvom Readiness 2030 priamo hovorí, že bez diverzifikácie dodávok nebude možné udržať ani hospodársku stabilitu, ani bezpečnostnú prevahu. Nejde teda iba o vojenskú otázku, ale o prežitie celého priemyslu, ktorý vyrába citlivé elektronické systémy, turbíny či senzory.
NATO hľadá spoločné riešenie
Členovia NATO sa počas fóra Defence Industry Forum v júni 2025 zhodli, že už neexistuje čas na jednotlivo roztrieštené iniciatívy. Dvanásť krajín spustilo spoločný program, ktorý má zastrešiť obstarávanie, logistiku, skladovanie a neskôr aj recykláciu obranných materiálov.
Štúdia, ktorú publikoval International Institute for Strategic Studies, konštatuje, že takéto kroky môžu znížiť výrobnú závislosť od Číny. Tá momentálne kontroluje väčšinu ťažby vzácnych zemín, vrátane neodýmu a dysprózia, ktoré sú nepostrádateľné pri konštrukcii radarov a senzorov.
Priemysel posilňuje zásoby
Najväčšie koncerny zbrojárskeho sektora už pochopili, že bezpečnosť nemôže stáť iba na politických deklaráciách. Rheinmetall, MBDA či česká CSG investujú do vlastných dodávateľských kapacít a súčasne experimentujú s technológiami, ktoré by znížili spotrebu najvzácnejších prvkov.
MBDA zároveň upozornila, že čelí rastúcej potrebe skladovať zásoby kovov na dlhšie obdobie, pretože akýkoľvek výpadok môže zastaviť linky na celé mesiace. Európska únia preto počas leta uviedla novú stratégiu skladovania, ktorá síce nie je čistým obraným projektom, no obsahuje aj položky priamo spojené s bezpečnosťou.
Americká odpoveď
Spojené štáty nezostali bokom a prijali razantný krok. Štát sa v roku 2025 stal najväčším akcionárom jedinej zostávajúcej bane na vzácne zeminy v krajine a verejne deklaroval, že cieľom je samostatná ťažba bez zahraničnej kontroly. Odborníci upozorňujú, že takzvaný onshoring či friendshoring síce zvýšia ceny a administratívnu záťaž, ale poskytujú aj garanciu, že v prípade krízového scenára nebudú armády odkázané na dodávky z nepriateľských regiónov.
IISS zároveň varuje, že vybudovanie domácich kapacít je finančne náročné a bez štátnej podpory takmer nemožné. Výsledkom môže byť nové obdobie, v ktorom sa o kritické kovy nebude bojovať na burzách, ale v politických rokovaniach a na diplomatických stretnutiach.
