Slovenským zamestnancom možno čoskoro pribudne niekoľko pracovných dní navyše. Hoci ide len o návrh, už teraz vyvoláva rozpačité reakcie. Ak by sa totiž štát rozhodol zrušiť štyri dni pracovného pokoja, nielenže by to zmenilo zabehnutý rytmus spoločnosti, ale pracujúci by zároveň prišli o príplatky, ktoré tvoria citeľnú časť ich príjmu. Jediný sviatok by mohol pre človeka s minimálnou mzdou znamenať stratu vyše 37 eur.
Podnikatelia bijú na poplach
Slovenská obchodná a priemyselná komora rozposlala najvyšším ústavným činiteľom list, v ktorom upozorňuje, že krajina sa rúti do vážnych problémov. Podľa nej vláda stráca schopnosť strategicky plánovať, hospodárstvo stagnuje a Slovensko nedokáže držať krok so susedmi. Komora tvrdí, že kabinet venuje viac energie politickým súbojom než budovaniu konkurencieschopnosti. Výsledkom je slabý rast, vysoký deficit a prehlbujúci sa úpadok v zdravotníctve a školstve.
Namiesto rozvoja škrtanie
Ako liek na súčasný stav podnikatelia odporúčajú konkrétne opatrenia. Medzi najdiskutovanejšie patrí obmedzenie voľných dní o štyri sviatky, čo by podľa nich zlepšilo výber dane z pridanej hodnoty a posilnilo výkon ekonomiky.
Spolu s tým žiadajú prísnejšie podmienky pre predčasný odchod do dôchodku a zavedenie stimulov, ktoré by seniorov lákali späť do pracovného procesu. Komora zároveň varuje, že plošné zvyšovanie platov vo verejnom sektore je možné len vtedy, ak sa paralelne zvýši aj efektivita práce.
Politické mínové pole
Samotná vláda už pripravuje krok, ktorý zmení dva zo štrnástich dní pracovného pokoja. Odhaduje, že rozpočtu by tento zásah priniesol až 300 miliónov eur. Lenže úspora sa stretla s okamžitou nevôľou. Silne rezonuje najmä zmena 17. novembra na obyčajný pracovný deň. Opozícia to označuje za neúctu k histórii a podľa viacerých lídrov ide o zbytočnú provokáciu. Premiér však argumentuje, že Slovensko má v porovnaní s európskym priemerom sviatkov až priveľa.
Prečítajte si tiež
Pracujúci by v prípade zmeny nedostali za novembrovú smenu žiadny príplatok. Kým dnes sa za osemhodinový výkon vypláca dvojnásobok bežnej mzdy, po novom by ľuďom zostal iba základný príjem. To by zasiahlo najmä nízkopríjmové skupiny, pre ktoré je každá desiatka navyše dôležitá.
Dôchodky, ktoré sa nešetria
Naopak v oblasti dôchodkov sa štát správa zdržanlivejšie. Poisťuje si tým podporu veľkej časti obyvateľstva, keďže odoberanie penzií by vyvolalo masívny odpor. Rozpočet však nadmerne zaťažujú práve trináste dôchodky. Tie poberajú všetci seniori, a to bez ohľadu na svoje príjmy.
Znamená to, že značné sumy smerujú aj k ľuďom, ktorí ich objektívne nepotrebujú. Odborníci preto upozorňujú, že adresnejšie vyplácanie by dokázalo ušetriť peniaze a zároveň lepšie ochrániť najchudobnejších dôchodcov.
Ministerstvo práce si pritom už stanovilo cieľ zaviesť dôchodkový strop pre osoby vo fyzicky náročných profesiách. Rezort argumentuje tým, že ľudia pracujúci manuálne si zaslúžia špecifickú ochranu, lebo ich organizmus dlhší výkon jednoducho nezvláda.
