Kto zarába viac, aj viac odvádza do Sociálnej poisťovne. Logicky teda čaká, že sa mu to vráti v podobe vyššej penzie. Slovenský dôchodkový systém však pri vyšších príjmoch uplatňuje princíp solidarity, ktorý pre takých ľudí nie je zrovna výhodný. Časť zárobku nad 1,25-násobkom priemeru započíta len na 68 percent, pričom všetko nad trojnásobkom priemeru nezapočíta vôbec.
Starobný dôchodok z prvého piliera vzniká vynásobením troch čísel, konkrétne priemerného osobného mzdového bodu, počtu rokov dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodková hodnota je pre rok 2026 stanovená na 19,7633 eura, upravuje sa podľa rastu priemernej mzdy.
Kľúčový je práve osobný mzdový bod. Ten porovnáva váš príjem v každom roku s celoslovenským priemerom. Potom sa spraví priemer z celej kariéry. Ak celý život zarábate presne priemernú mzdu, váš bod je 1. Pri 40 rokoch poistenia by to dnes znamenalo dôchodok približne 791 eur mesačne. Ak zarábate dvojnásobok, logicky by ste čakali bod 2 a dvojnásobný dôchodok. To však neplatí. Zákon o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod pri vyšších hodnotách upravuje. Do hranice 1,25 sa započíta celý. Časť medzi 1,25 a 3 sa započíta len na 68 percent a na hodnotu nad 3 sa vôbec neprihliada.
Výpočet je jednoduchý. K 1,25 sa pripočíta 68 percent zo zvyšku nad touto hranicou. To znamená, že človek s dvojnásobkom priemernej mzdy nedostane bod 2, ale 1,76. Pri trojnásobku priemeru je to 2,44 namiesto 3. Kto zarába päťnásobok priemeru, dostane z prvého piliera presne taký istý dôchodok ako ten, kto zarába trojnásobok. Solidarita pritom funguje aj opačným smerom. Ak je váš bod nižší ako 1, zvýši sa o 20 percent rozdielu do jednotky. Človek s polovičnou mzdou tak dostane bod 0,6 namiesto 0,5.
Straty sú aj v tisíckach eur
Ak všetky prípady prepočítame pri 40 rokoch poistenia a dnešnej dôchodkovej hodnote, rozdiely nie sú zrovna nízke. Práve naopak. Človek s dvojnásobkom priemernej mzdy by mal bez krátenia dôchodok približne 1 581 eur. Po krátení však dostane len okolo 1 391 eur, teda zhruba o 190 eur menej. Pri trojnásobku priemeru by nekrátený dôchodok predstavoval približne 2 372 eur, skutočný bude okolo 1 929 eur, čo je o 443 eur, respektíve o necelú pätinu menej. Pri päťnásobku priemeru by dôchodok bez krátenia vyšiel na takmer 3 953 eur. Systém mu však prizná rovnakých 1 929 eur ako pri trojnásobku, teda o vyše 2 000 eur menej, čo je viac ako polovica.
A to sme ešte nespomenuli odvody. Do starobného poistenia ide 18 percent z hrubej mzdy. Ak ste v druhom pilieri, 14 percent z toho zostáva v prvom pilieri a 4 percentá idú na váš osobný účet. Odvody sa pritom neplatia neobmedzene, ale len do maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 16 764 eur mesačne, čiže 11-násobok priemernej mzdy z roku 2024 (1 524 eur). Človek s päťnásobkom priemeru teda z celého platu odvádza päťnásobok toho, čo priemerný zamestnanec. Dôchodok však dostane len 2,44-krát vyšší. Inými slovami, na každé odvedené euro dostane zhruba polovicu toho, čo človek s priemernou mzdou. Pri trojnásobku priemeru je to približne 81 percent a pri dvojnásobku 88 percent. Tento rozdiel štát cez solidaritu používa na dorovnávanie dôchodkov tých s nižšími príjmami.
Kľúčová slabina priebežného systému
No prečo to štát robí? Prečo jednoducho nedostane dôchodok podľa toho, koľko zarábal počas produktívneho života? Odpoveď by sa v podstate dala zhrnúť troma slovami, a to priebežný dôchodkový systém. Prvý pilier funguje tak, že odvody dnešných pracujúcich okamžite odchádzajú na výplatu dnešných dôchodcov. A žiaľ, tie peniaze nestačia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila súčasný deficit dôchodkového systému na 1,5 percenta HDP. Sociálna poisťovňa takto pred rokom očakávala, že za 2025 skončí so stratou 1,22 miliardy eur. Spúvisieť mala najmä s deficitom v základnom fonde starobného poistenia. Výdavky na dôchodkové poistenie mali dosiahnuť 12,83 miliardy eur.
Bývalý minister práce Jozef Mihál upozornil, že Sociálna poisťovňa má z odvodov zdroje približne na desať mesačných dôchodkov, no vypláca dvanásť riadnych a k tomu trinásty. Dva riadne dôchodky a trinásty sa tak financujú na dlh. Ročná diera v systéme sa má pohybovať okolo sumy 2,5 miliardy eur. Toto sú peniaze, ktoré musí štát dorovnať z vlastného rozpočtu, teda z daní alebo z požičaných peňazí.
A aby toho nebolo málo, zatiaľ nemáme veľa náznakov, že by sa to mohlo či malo v dohľadnej dobe zlepšiť. V tomto bode totiž prichádza na scénu ďalší vážny problém, a to demografický vývoj. Do dôchodku postupne odchádzajú silné populačné ročníky, pôrodnosť je dlhodobo nízka a veľká časť mladých ľudí odchádza do zahraničia. RRZ odhaduje, že do roku 2060 Slovensko stratí približne 20 percent pracovnej sily. Výdavky na dôchodky majú podľa nej rásť o ďalších 0,7 percentuálneho bodu HDP. Celkové trvalé zaťaženie verejných financií z dôchodkového systému dosahuje 2 percentá HDP.
Ako najväčšie riziká vníma zvrátenie dôchodkových reforiem, najmä opätovné zastropovanie dôchodkového veku, Deficit dôchodkového systému by sa podľa odhadov mohol do roku 2060 vyšplhať až na 3,9 percenta HDP. Z toho vyplýva, že budúce vlády veľmi pravdepodobne nebudú mať inú možnosť, ako znovu siahnuť po nepopulárnych krokoch, ako je zvyšovanie odvodov, ďalšie predlžovanie dôchodkového veku či pomalšia valorizácia.
