Premiér Robert Fico vyzval poslancov, aby podporili návrh rozpočtu na rok 2027. Podľa neho nejde o politickú súťaž, ale o bezpečnosť a stabilitu krajiny v čase, keď sa rozpadá svetový poriadok a hrozí energetická kríza. Koalícia má pred stredajším hlasovaním v parlamente len tesnú väčšinu 76 hlasov.
Schválenie rozpočtu v Národnej rade SR dnes podľa premiéra nie je otázkou politickej prestíže, ale bezpečnosti a stability Slovenska. Povedal to v pondelok 12. októbra na tlačovom vyhlásení na Úrade vlády SR, kde poslancov vyzval, aby podporili návrh. Argumentoval ťažkými medzinárodnými časmi a hroziacou krízou, píše STVR.
Dodal, že jeho vláda chce byť stabilná a naďalej bude presadzovať suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je orientovaná na všetky štyri svetové strany. Pripustil, že na rozpočet môže mať každý vlastný názor a že rešpektuje aj legitímnu kritiku. V tejto chvíli si však podľa neho Slovensko nemôže dovoliť zostať bez rozpočtu. Zároveň zdôraznil, že vyrovnaný rozpočet by si vyžiadal škrty vo výške 8 miliárd eur.
Deficit takmer 5 percent HDP
Vláda už schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, konkrétne v pondelok 5. októbra. Príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 63,343 miliardy eur, výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu. Samotný štátny rozpočet má skončiť so schodkom 7,754 miliardy eur. Tohtoročný deficit bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta HDP, aktuálne sa však očakáva 4,37 percenta HDP. Inými slovami, približne každé desiate euro, ktoré verejná správa v budúcom roku minie, bude požičané. Suma 8 miliárd, o ktorej hovorí premiér, zodpovedá zaokrúhlenému schodku štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií zároveň počíta s tým, že v ďalších rokoch budú potrebné konsolidačné opatrenia vo výške 0,8 percenta HDP v roku 2028 a 1,4 percenta HDP v roku 2029.
Kritické výhrady má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej má hrubý verejný dlh podľa návrhu vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta HDP v roku 2029, pričom horná hranica ústavnej dlhovej brzdy bude od roku 2027 na úrovni 50 percent HDP. Slovensko sa podľa rady nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy už šiesty rok. Na stabilizáciu dlhu by bolo potrebné znížiť deficit približne na 2,5 percenta HDP. Pre porovnanie, ešte v roku 2024 vláda plánovala na rok 2027 deficit 3 percentá HDP. Rada má pochybnosti aj o súlade návrhu s článkom 55a Ústavy SR. Ministerstvo financií naopak tvrdí, že rozpočet rešpektuje fiškálne pravidlá EÚ, zachováva sociálne štandardy a nezvyšuje dane.
Provizórium ako strašiak
Fico opozícii odkázal, že ak radšej nechce žiadny rozpočet ako tento, krajina skončí v rozpočtovom provizóriu. Pýtal sa, odkiaľ potom vláda vezme peniaze na pomoc domácnostiam a firmám, ak by na konci roka 2026 došlo k nedostatku plynu. Opozícia sa podľa neho môže pozerať na rozpočet svojimi ideologickými očami, koľko chce, ale jeho schválenie je otázkou stability, bezpečnosti a suverenity Slovenska a jeho schopnosti reagovať na mimoriadne vážne udalosti v okolí. Bez rozpočtu podľa neho krajina nezvládne krízové situácie, do ktorých ju dostávajú iné štáty.
Zaujímavé je, že koalícia pravidlá provizória začiatkom októbra sama uvoľnila. Parlament 76 hlasmi schválil novelu, ktorá ruší mesačné obmedzenie výdavkov v provizóriu a ministrovi financií umožní robiť rozpočtové presuny aj počas roka. Opozícia v tom vidí skôr prípravu na scenár, že rozpočet nezíska potrebnú podporu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pripustil, že pri takej tesnej väčšine sa vláda musí pripraviť na rôzne alternatívy. Podľa poslancov SaS by koalícia vďaka zmene mohla minúť celý ročný rozpočet za prvých 9 mesiacov pred parlamentnými voľbami. Strana preto žiadala prezidenta Petra Pellegriniho, aby novelu nepodpísal.
Čo sa týka plynu, Slovensko sa musí od ruských dodávok odpojiť na základe nariadenia EÚ z 26. januára 2026, podľa ktorého sa má dovoz ruského zemného plynu skončiť najneskôr na jeseň 2027. Slovensko proti nariadeniu v apríli podalo žalobu na Súdny dvor EÚ. Slovenský plynárenský podnik pritom v pondelok uviedol, že ani úplné ukončenie dovozu ruského plynu do EÚ by nemalo spôsobiť nedostatok plynu na Slovensku. Opiera sa o svoje portfólio dodávateľov, existujúcu infraštruktúru a obojsmerné prepojenia so všetkými susednými krajinami.
Hlasovanie o rozpočte je naplánované na stredu 14. októbra o 11:00. Šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter v utorok zopakoval, že je presvedčený o schválení a že koalícia má v tejto chvíli 76 istých hlasov. To je najtesnejšia možná väčšina v 150-člennom parlamente. Koalícia mala donedávna 78 poslancov, jej väčšina sa však zúžila po návrate Tomáša Tarabu do parlamentu a odchode Petra Slyšku z klubu Hlasu. Taraba podmieňoval svoju podporu transakčnou daňou.
Fico tvrdí, že svetový poriadok sa rozpadol
Premiér vo vyhlásení vyzval opozíciu a podľa jeho slov protivládne médiá, aby Slovensko hodnotovo nerozbíjali a neoslabovali. V zlých časoch je podľa neho potrebné, aby sa rôzne názory zomkli. Sám priznal, že situácia je veľmi zlá, najmä v medzinárodnom priestore, a obáva sa, že môže dôjsť k vojnovému konfliktu. Aspoň v otázkach mieru a medzinárodného postavenia Slovenska by sa vraj mala spoločnosť zomknúť okolo toho, čo platí, pričom garantom hodnotovej orientácie krajiny je Ústava SR.
Fico opäť zopakoval, že svetový poriadok sa rozpadol a multilateralizmus nahradili individuálne mocenské rozhodnutia krajín, ktoré si to môžu dovoliť. Ako príklad uviedol dohodu medzi USA a Ruskom o dovoze ruskej nafty. Americký prezident Donald Trump minulý piatok oznámil, že Rusko po telefonáte s Vladimirom Putinom súhlasilo s okamžitými dodávkami viac ako 300-tisíc ton nafty na americký a svetový trh, ďalších 500-tisíc ton má prísť v novembri. Americké ministerstvo financií následne vydalo dočasnú licenciu, ktorá umožňuje dodávky ruskej nafty na svetové trhy.
Pokiaľ ide o Európsku úniu, tá je podľa Fica len inštitúciou bez vplyvu, výsledkom čoho je hystéria. EÚ vraj sankcionuje, kritizuje a prijíma opatrenia, ktorými sa uzatvára sama do seba.
