Zem sa okolo svojej osi neotáča úplne konštantnou rýchlosťou. V dlhodobom horizonte sa síce otáčanie spomaľuje, no v posledných rokoch vedci pozorujú opačný trend – jemné, ale merateľné zrýchlenie. Výsledkom sú dni, ktoré trvajú o zlomky sekundy menej ako štandardných 24 hodín, teda 86400 sekúnd.
Najkratší deň v modernej histórii zaznamenali vedci 5. júla 2024, keď bola dĺžka rotácie Zeme kratšia o 1,66 milisekundy. Teraz sú pred nami ďalšie mimoriadne dni – 9. júl (−1,3 ms), 22. júl (−1,38 ms) a 5. august (−1,51 ms). Ich spoločným menovateľom je špecifické postavenie Mesiaca, ktorý bude vzdialený od roviny rovníka Zeme.
Zmeny v rotácii planéty sa sledujú prostredníctvom atómových hodín už od 60. rokov. Aj keď sú rozdiely minimálne, kumuláciou môžu spôsobiť nesúlad medzi astronomickým a tzv. civilným časom.
Skokové sekundy sú časová poistka aj technologická hrozba
Aby sa rozdiel medzi astronomickým časom a oficiálnym meraním neprehlboval, zaviedol sa systém tzv. skokových sekúnd. Tento mechanizmus funguje tak, že sa raz za niekoľko rokov pridá k svetovému času jedna sekunda, pokiaľ rozdiel medzi nimi presiahne hranicu 0,9 sekundy.
Doteraz bolo pridanie sekundy potrebné 27-krát. No práve z dôvodu zrýchľovania rotácie by mohlo prvýkrát v histórii nastať niečo bezprecedentné – skoková sekunda by sa mala odpočítať. Kedy presne sa to stane, zatiaľ nie je isté. V roku 2022 sa štáty dohodli na zrušení skokových sekúnd, najneskôr však až po roku 2035.
Prípadné odobratie sekundy však so sebou prináša veľké výzvy, najmä v oblasti IT infraštruktúry. Systémy, ktoré sú zvyknuté na pridanie sekundy, neboli nikdy otestované na jej skrátenie. Hrozí výpadok softvérov, databáz či navigačných systémov, ktoré sa spoliehajú na presnú synchronizáciu času.
Zrýchlenie planéty má svoje dôsledky
Otáčanie Zeme ovplyvňuje množstvo faktorov – od rozloženia masy v jadre, cez gravitačné interakcie s Mesiacom, až po atmosférické a oceánske procesy. Aj drobné zmeny dokážu časom spôsobiť merateľný posun.
Aj keď ide o milisekundy, presnosť v meraní času má v modernom svete zásadný význam. Používa sa v GPS systémoch, finančných trhoch, satelitnej komunikácii aj vo vedeckých výpočtoch. Práve preto je každá anomália, ktorá naruší tento systém, starostlivo sledovaná.
Vedci tak musia nielen merať tieto odchýlky, ale aj pripravovať celý technologický svet na nový scenár, ktorý môže zmeniť spôsob, akým vnímame a meriame čas.
