Pravdepodobnosť, že našu planétu zasiahne masívny asteroid alebo kométa, je síce veľmi malá, no rozhodne nie nulová. Dôkazom toho, čo dokážu vesmírne telesá napáchať, bol napríklad náraz kométy Shoemaker–Levy 9 do Jupitera v júli 1994. Ak by táto kométa vtedy vrazila do Zeme, život na našej planéte by skončil rovnako tragicky ako pred 66 miliónmi rokov, kedy asteroid vyhubil dinosaury. Zrážka s telesom takýchto obrovských rozmerov nastáva približne “len” raz za 10 miliónov rokov.
Pri posudzovaní rizika hrá hlavnú úlohu samotná veľkosť vesmírneho objektu. Drobné asteroidy s priemerom okolo troch metrov narážajú do Zeme zhruba raz ročne. Pre ľudí však nepredstavujú žiadnu väčšiu hrozbu, pretože ešte pred dopadom zhoria. Spravidla sa rozpadnú vysoko v zemskej atmosfére.
Telesá s priemerom od 30 do 50 metrov sú však už trochu iná liga. Takéto objekty sú už dosť veľké na to, aby prešli atmosférou v jednom väčšom celku a dopadli priamo na povrch. Pravdepodobnosť takéhoto dopadu vedci odhadujú na raz za 100 rokov. Škody po náraze by však boli rozsiahle. Ak by takáto skala zasiahla husto obývanú oblasť, dokázala by vymazať z mapy aj celé mesto.
Lietajú okolo nás bežne
O tom, že asteroidy lietajú nebezpečne blízko pomerne často, svedčia aj nedávne pozorovania. V novembri 2020 preletel okolo Zeme asteroid s označením VT4, ktorý mal priemer 10 metrov. K zemskému povrchu sa priblížil na vzdialenosť iba 383 kilometrov, čo zodpovedá letovej výške Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Išlo o vôbec najtesnejší zaznamenaný prelet známeho asteroidu v histórii. A čo je asi ešte strašidelnejšie, astronómovia ho spozorovali až 15 hodín po tom, ako nás bezpečne minul, píše Sky at Night Magazine.
Sú to práve takéto tesné situácie, ktoré nútia vedcov neustále sledovať oblohu, ako aj skúmať rôzne spôsoby obrany pred prípadnou katastrofou. Skutočnou previerkou našej pripravenosti budú blízke stretnutia s asteroidom Apophis, ktorý meria na šírku až 390 metrov. Toto masívne teleso preletí popri Zemi v rokoch 2029, 2035 a 2036.
Aký asteroid by nás dokázal vyhubiť?
Aby asteroid spôsobil globálnu katastrofu, a teda úplne vyhubil ľudstvo, musel by mať priemer približne 10 kilometrov a viac. Presne takýto obor narazil do Zeme v minulosti a spôsobil vyhynutie dinosaurov.
Náraz takto veľkého telesa by uvoľnil do atmosféry obrovské množstvo prachu a popola, čo by na dlhší čas zatienilo slnko. Výsledkom by bol kolaps potravinového reťazca a takzvaná impaktná zima. To by bohate stačilo definitívny zánik našej civilizácie.
Dobrou správou však je, že šanca na podobnú apokalypsu je veľmi nízka. Zrážka s gigantom, aký vymazal z povrchu Zeme dinosaury, sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Naša planéta je teda štatisticky pred podobnými ničivými udalosťami celkom dobre chránená. Rozhodne nejde o každodennú hrozbu, pre ktorú by sme sa mali každú noc prevaľovať v posteli.
A čo navyše, dnes sa už nemusíme spoliehať len na slepé šťastie. Odborníci neustále mapujú oblohu a aktívne sledujú drvivú väčšinu blízkozemských asteroidov s priemerom väčším ako jeden kilometer.
Podľa súčasných dát a výpočtov by sa žiadny z nich nemal s nami zraziť minimálne najbližších 100 rokov. A keby sa predsa len nejaké neznáme teleso na kolíznom kurze v budúcnosti objavilo, vďaka technológiám by sme o ňom vedeli dlhé roky vopred. Ľudstvo by teda malo dostatok času vymyslieť záchranný plán.
Ale áno. Šanca na to, že nás vyhubí asteroid, je extrémne malá, no nikdy nie nulová.
