Znie to ako technológia zo sci-fi. Namiesto ďalšieho spomaľovania globálneho otepľovania by ľudstvo mohlo aktívne zasiahnuť do atmosféry a časť už spôsobeného oteplenia pomerne rýchlo potlačiť. Vedci teraz podrobnejšie preskúmali jednu z možností, ktorá sa nespolieha na oxid uhličitý ani na blokovanie slnečného žiarenia. Má však zásadný háčik.
Medzinárodný tím vedcov sa zameral na takzvané odstraňovanie atmosférického metánu. Výsledky publikoval v odbornom časopise npj Climate Action. Nejde pritom o technológiu, ktorú by bolo možné v súčasnosti zapnúť a začať ňou chladiť planétu. Výskumníci pomocou klimatického modelu skúmali, čo by sa stalo, ak by ju ľudstvo v budúcnosti dokázalo nasadiť vo veľkom meradle.
Myšlienka stojí na pomerne jednoduchej vlastnosti metánu. V atmosfére ho síce nájdeme v oveľa menšom množstve než oxid uhličitý, no ide o mimoriadne silný skleníkový plyn. Zároveň v nej zostáva podstatne kratšie.
Ochladenie by sa mohlo prejaviť pomerne rýchlo
Atmosférická životnosť dodatočného metánu dosahuje podľa štúdie približne 11,8 roka. Oxid uhličitý môže na klimatický systém vplývať celé storočia až tisícročia. Zníženie koncentrácie metánu by preto dokázalo ovplyvniť globálnu teplotu oveľa rýchlejšie. Vedci pomocou zjednodušeného globálneho klimatického modelu ACC2 zistili, že rozsiahle odstraňovanie metánu by mohlo dočasne znížiť vrchol globálneho otepľovania. Takýto zásah by teoreticky mohol pomôcť v situácii, keď svet prekročí hranicu oteplenia 1,5 °C a potrebuje znížiť maximálnu dosiahnutú teplotu.
Ak by ľudstvo jeho odstraňovanie zastavilo, koncentrácia by sa opäť začala zvyšovať a spolu s ňou by sa vrátila aj časť potlačeného otepľovania. Podľa vedcov by návrat teploty nebol taký prudký ako pri náhlom ukončení technológií na riadenie slnečného žiarenia, no samotný efekt by nebol trvalý.
Technológia zatiaľ prakticky neexistuje
Najväčšia prekážka prichádza pri otázke, ako by sa niečo také vôbec dalo urobiť. Metán tvorí iba približne dve častice z milióna častíc atmosféry. Zachytiť alebo chemicky rozložiť takto rozptýlený plyn v množstve, ktoré by malo globálny význam, je mimoriadne náročná úloha. Vedci uvažujú napríklad o urýchľovaní chemických reakcií, ktoré metán prirodzene rozkladajú, o zvýšení jeho spotreby mikroorganizmami alebo o technických zariadeniach schopných metán oxidovať. Všetky tieto možnosti sú však stále v skorom štádiu výskumu.
Samotná štúdia preto ani neposudzuje konkrétnu technológiu, množstvo potrebnej energie či materiálov. Skúma predovšetkým to, ako by na hypotetické odstraňovanie metánu reagoval klimatický systém. Autori zároveň upozorňujú, že na presnejšie vyhodnotenie vplyvu na atmosférickú chémiu a ozón budú potrebné podstatne komplexnejšie klimatické modely.
